iakov základných škôl. Niekoľko mesiacov posielali súťažiaci do Martina svoje poetické, prozaické, ale aj výtvarné dielka, aby vdychovali život nádhernej, tradičnej slovenskej rozprávkovej postavičke. Podarilo sa. Na adresu Súkromnej základnej školy BellAmos a Literárneho klubu Mädokýš prišlo klasickou alebo elektronickou poštou v kategóriách Púpätká, Hraškuľčatá, Hráščatá, Hrášky, Hrachy a Staré struky takmer 390 súťažných prác. Novinkou bola súťaž Vševed roka. Predmety z nej budú umiestnené v múzeu Janka Hraška. Porota to veru nemala jednoduché, ale dohodla sa. Promovaní boli noví magistri a magisterky hraškológie. Laureáti, ktorých bolo tridsaťšesť, dostali diplomy, medaily, knižky a veľmi hodnotné vecné ceny. Mimoriadne silné zastúpenie medzi najlepšími malo východné Slovensko. Možno aj to rozhodlo, že pre veľmi veľkú vzdialenosť viacerí si pre ocenenia neprišli. Branko Basoš zo Sniny ale do Martina prišiel, aj keď, ako vravel, cestovať musel už deň predtým. Predseda poroty mu za to udelil osobitnú cenu.
Druhý ročník súťaže bol oproti prvému z hľadiska úrovne prác kvalitnejší, aj keď prác prišlo o niečo menej. Jednoznačne ale potvrdil svoju životaschopnosť a príťažlivosť pre účastníkov. Veľká zásluha patrí niektorým zanietencom z literárneho klubu Mädokýš, tí vlastne tvorili porotu súťaže spolu riaditeľkou SZŠ Bell Amos pani Annou Thomkovou. Bez osobnostného vkladu a bez obetovania voľného času členov poroty by súťaž nebolo možné zorganizovať, rovnako ako aj bez prispenia niektorých sponzorov. Organizátori sú veľmi vďační aj za podporu zo strany Kultúrneho centra v Martine. Priestory poskytnuté na vyhodnotenie len dotvorili výbornú atmosféru vo finále súťaže Janko Hraško ešte žije. Aj ona bola motívom pre ambíciu literárneho hnutia v Turci, v celoslovenskej súťaži pokračovať. Jano Cíger
