akéto a podobné otázky.
Ako by sme definovali fajčenie?
Tabakizmus je dnes najrozšírenejšou toxikomániou prirovnávanou k novodobej pandémii, ktorá si každoročne vyžiada milióny ľudských obetí. Cigareta je zdravotným, psychickým, biochemickým i sociálno-kultúrnym problémom a tabakizmus najsilnejšou závislosťou. Výskumy potvrdzujú, že dokonca silnejšou ako návyk na heroín, kokaín alebo alkohol. Tabak patrí medzi najvýznamnejšie príčiny zbytočných a predčasných úmrtí v histórii ľudstva. Fajčenie je rizikovým faktorom spôsobujúcim predčasnú smrť pri desiatkach ochorení, a to predovšetkým onkologických, srdcovocievnych, chorôb tráviaceho traktu, ústnej dutiny a ďalších.
Fajčenie nie je len aktuálnym zdravotným problémom.
Fajčenie spôsobuje aj ekonomické a sociálne problémy. Fajčiari spôsobujú dvakrát toľko nehôd ako nefajčiari, napríklad požiare, fajčiarske prestávky zasa znižujú ich pracovnú produktivitu. Hospodárske následky fajčenia vyplývajú z väčšej absencie fajčiarov na pracovisku (pre choroby súvisiace s fajčením) a zo zníženej pracovnej výkonnosti. Fajčenie prispieva k predčasnému starnutiu a ku skoršiemu skončeniu produktívneho veku. Náklady na zdravotnícku starostlivosť o takýchto pacientov mnohonásobne prevyšujú príjmy štátu z predaja tabaku a tabakových výrobkov.
Čo vieme o prevencii?
Prevenciu treba chápať ako aktivitu vedúcu k posilneniu a ochrane zdravia a výchove k zdravému spôsobu života.
Primárna prevencia závislosti je zameraná na udržanie a podporu zdravia jedinca i spoločnosti. Je to vlastne práca so zdravou populáciou a jej motivácia k plnohodnotnému životu, ktorý oni sami dokážu ovplyvňovať. Práve u zdravej populácie – nefajčiarov, môžeme výrazne ovplyvniť mechanizmy vzniku a vývoja závislosti.
Sekundárna prevencia je orientovaná na pomoc už existujúceho nebezpečenstva závislosti. Je to snaha čo najskôr rozpoznať symptómy či lepšie prodrómy závislosti a čo najrýchlejšie obmedziť a zmierniť následné škody v osobnej a sociálnej oblasti pri užívaní návykovej látky. Ide o programy ovplyvňujúce správanie sa, ale sú orientované i na sociálnu prácu. Cieľom je zmeniť získané systémy závislosti a dosiahnuť stav zdravia, ktoré je chápané ako výsledok vlastného pričinenia.
Terciárna prevencia zahŕňa opatrenia zabraňujúce návratu závislosti, podporuje výsledky liečby a postupné odstraňovanie následkov. Procesy získané počas terapie je nevyhnutné v reálnom živote rodiny, zamestnaní či voľnom čase neustále trénovať a upevňovať. Ide o podporu vytvárania nového hodnotového systému, vytvorenie aktívneho spôsobu života a sociálnej zodpovednosti.
Ktorá zo spomínaných prevencií je najúčinnejšia?
Prioritou je primárna prevencia s orientáciou najmä na deti a mládež. U mládeže je nevyhnutné všetky preventívne, poradenské a liečebné opatrenia vytvoriť ako nízko prahové a v komunikácii bezbariérové. Klientovi by mala byť dostupná psychologicky, ale i finančne a miestne.(rr)
