Záhadné Kostolište
ými obcami. Pri bližšom pohľade na starú mapu sme napočítali 30 obcí, ktoré sa pretransformovali do väčších dedín, alebo zanikli - napríklad Rakatnica (Blatnica), Jankova (Mošovce), Kevice (Bodorová), Mačapotok (Rakša), Zorkovce (Turč. Michal), Markovice (Jazernica), Medovar (Dolná Štubňa), Modly (Martin), Moštenica (Tomčany), Nevoľno (Dubové), Nová Ves (Láclavá), Tomaša (Horná Štubňa), Hypolita, Opatovce (Kláštor pod Znievom), Požehy (Dubové), Dolná, Prostredná a Horná Mútna (Dolná Štubňa), Ambrušová (Martin – Bambusky), Bobovník (Láclavá), Bodovice (Blážovce), Sebeslavce (Blatnica), Černakov (Mošovce), Dolina (Dražkovce), Dvorec (Jazernica), Hadviga (Brieštie), Hana (Blatnica), Hostihora (Martin) a Zanašany (Laskár). Patrí k nim aj dvojobec Dolné a Horné Kostolište.
Tajomná povesť
Veľmož Žambok, ktorý mal sídlo v hrádku na vŕšku Kobyla nad Žabokrekmi, to mal do kostolíka v Kostolišti naozaj blízko. Kým sa jeho susedia schádzali k modlitbám, hrádocký pán s nimi nechcel mať nič spoločné. Nepomohli ani prosby a rady kňaza Lukáša. Žamboka prehovárania nahnevali a rozhodol sa aj so svojou družinou kostolík prepadnúť a zničiť. V jeden podvečer, keď bol s družinou rozhodnutý udrieť na bezbranných ľudí, sa nad Kobylou zablyslo, začervenalo a Žambokov hrádok sa ocitol v plameňoch. Či to bola nešťastná náhoda, božia prozreteľnosť alebo zámer jedného z poddaných, nevedno. Žambok, vidiac pohromu, stratil rozum a vrhol sa do plameňov. Družina ho odtiaľ síce vytiahla, ale už mŕtveho. Hradisko nad Žabokrekmi (odbočka doľava na poľnú cestu pri ošipárni) zaniklo aj vďaka zmene trasy obchodnej cesty.
Zabudnuté majere
Keď sa povie Kostolište, málokto z Turčanov dokáže spoľahlivo lokalizovať oblasť, v ktorej sa táto kedysi „živá“ osada nachádzala. Pardon, aj naše rozprávanie nie je presné. Kostolište nie je jedna osada, ale hneď dve – Dolné a Horné. Ide o zabudnuté majere, v ktorých žilo bezmála sto obyvateľov. To však bolo pred viac ako polstoročím. Bývalé osídlenia sa nachádzali a ešte nachádzajú na vŕšku južne od Žabokriek, vlastne v trojuholníku medzi Žabokrekmi, Necpalmi a Príbovcami. Rotundový kostolík postavený v 9. stor. slúžil obyvateľom okolitých obcí. Hovorí sa, že malebným údolím medzi Ďanovou, Príbovcami, Kostolišťom a Žabokrekmi sa tiahla vedľajšia obchodná cesta, ktorá sa v Žabokrekoch napájala na hlavnú komunikáciu vedúcu popri Jahodníckych hájoch, osade Dolina pri Dražkovciach a popri Bôrovej do Sučian. Kto chce tieto zaniknuté dedinky navštíviť, ponúkame mu návod na zaujímavý cyklistický výlet, ktorý vonkoncom nie je určený iba pre výkonnostných športovcov, ale zvládnu ho aj deti...
Po prašných komunikáciách
Dolné a Horné Kostolište sa nachádza v pomerne malebných užľabinách necpalského chotára. Pred vyše 200 rokmi tu v oboch lokalitách stálo približne 15 chalúp s takmer stovkou obyvateľov. V súčasnosti, žiaľ, sa do každej lokality dostanete inými poľnými cestami. Na mape z roku 1938 sa Horné Kostolište rozprestieralo na svahoch kopca Zasad (496 m n. m.). Podľa novej mapy sa tento oblý kopec volá Diel a jeho nadmorská výška bola stanovená na 492 metrov. Prečo päť desaťročí prinieslo nielen zmenu názvu, ale aj výšky? Do Horného Kostolišťa sa možno dostať dvomi prašnými komunikáciami. Prvá odbočuje doľava z hlavnej cesty medzi Košťanmi a Príbovcami asi kilometer za koštianskym cintorínom, stúpa na Diel a po esíčku vás privedie k hospodárskym stavbám. Druhá spojnica odbočuje z belianskej cesty doprava hneď za farmou ošípaných, za Beliankou stúpa a po kilometri vás dovedie ku komunikačnému vykrývaču, od ktorého je to do Kostolišťa čo by kameňom dohodil.
Dolné Kostolište je od svojho menovca vzdialené vzdušnou čiarou snáď iba kilometer, no možno sa doň dostať z iného kúta regiónu. Pre cyklistov schodná, no prašná komunikácia vedie z necpalskej cesty. Asi kilometer pred touto podhorskou obcou odbočíte doprava, prejdete cez Necpalský potok a po krátkom stúpaní uvidíte pred sebou tri stavania. Niektoré už ohlodal zub času. Spustíte sa dolu svahom a zastanete pred ruinami domu, vedľa ktorého vyviera malebná studnička s pitnou vodou. Dolné Kostolište leží v peknom údolí a v novších mapách ho nájdete aj pod príznačným pomenovaním Dolina.
Kresanská svätya
V odborných kruhoch sa hovorí, že v priestoroch Horného Kostolišťa stála kresťanská svätyňa. Čosi naznačili snímky z helikoptéry. Tie odhalili belavé polkruhovité stopy v hnedastej pôde úrodných lánov. Rotundový kostolík pochádzal pravdepodobne z čias Veľkej Moravy. Kostolíky sa kedysi stavali na osamelých miestach v približne rovnakých vzdialenostiach od niekoľkých obydlí. V tomto prípade slúžil pre obyvateľov Koštian, Žabo-kriek, Belej a Necpál.
Niekoko faktov
Kostolište bolo pôvodne poddanskou (želiarskou) osadou a predpokladá sa, že kostolík postavili niekedy v 9. storočí. Prvá písomná zmienka o dvoch malých obciach je z roku 1773. V tom čase bol zaužívaný maďarský názov Kostolistye. Podľa dostupných údajov mali majere pred dvesto rokmi iba 23 obyvateľov zaoberajúcich sa hospodárstvom. Kostolište od začiatku patrilo pod administratívnu súčasť Necpál. Z Horného Kostolišťa je najbližšie do Žabokriek, z Dolného pravdepodobne do Necpál. Oba majere patrili pod Justovské panstvo a tamojší obyvatelia to nemali jednoduché. V 17. stor. mali v Kostolištiach zakázané od jari do jesene chovať ošípané, husi a sliepky, lebo robili škodu v panskom obilí. Pod pokutou 25 denárov za každý kus, resp. pod stratou majetku, to bola krutá pokuta. Justovské majere boli v daňových súpisoch evidované osobitne. Predurbársky súpis sa uskutočnil 14. septembra 1770. Kostolištskí želiari chodili po drevo do necpalských hôr, obilie mleli v panských mlynoch v Necpaloch alebo Žabokrekoch. V Kostolišti žilo roku 1828 deväť rodín, štyri rodiny mali záprahový dobytok, štyri kravu – dojnicu, päť rodín jalovú kravu a osem rodín vlastnilo po páre koní. Pre zaujímavosť, v roku 1785 bývalo v oboch majeroch 93 obyvateľov, najviac (95) roku 1816, najmenej roku 1847 – 1886. V Kostolišti boli na jeseň roku 1944 nemecké hliadky, ktoré sliedili po partizánskych skupinkách a znemožňovali domácemu obyvateľstvu zásobovať partizánov proviantom.
Po oslobodení majere postupne zanikli. Bývalo v nich čoraz menej ľudí, aby napokon úplne vymreli. Z pár domov, ktoré pripadli necpalským hospodárom, boli urobené sklady a tie vydržali až do súčasnosti.
Spracoval: Milan Petržel
Snímky: autor
