Múzeum Andreja Kmeťa v Martine sa rozhodlo verejnosti zo svojej polmiliónovej zbierky hmyzu ukázať aspoň jej „maličkú“ časť – 25 tisíc chrobákov. Zo 7 tisíc žijúcich druhov je na výstave zastúpených
1 700 a organizátori výstavy aj s ich „pomocou“ vysvetľujú význam chrobákov v prírode, ich vzťahy k iným organizmom a človeku a ich ochranu.
Okrem zbierkového fondu výstava na 14 paneloch ponúka unikátne makro fotografie mladého lekára Huberta Poláčka
z Martina. V rámci strednej Európy nafotil to, čo voľným okom človek v prírode nezachytí, čím do istej miery odkryl tajomstvá našich chrobákov. „Jeden z najzaujímavejších záberov je parazit na článku tela osy, čo nie je ľahké nájsť a ani nafotiť. Je totiž veľmi maličký,“ poukázal na jednu z jedinečností výstavy autor jej scenára Vladimír Straka, ktorý prezradil aj tajomstvo tohto hmyzu. „Keďže samička nemá krídla, celý život parazituje na osom tele. Ak ju chce samec oplodniť a osa práve lieta, musí ju dobehnúť a za letku sa so samičkou spáriť. Samička potom na nej znesie vajíčka a keď sa z nej vyliahnu mláďatá, čakajú na ďalšiu osu, na ktorej budú parazitovať.“
Na výstave vidno naše najkrajšie chrobáky – dravé bystrušky, najväčšieho vodného chrobáka na svete – vodomyla a najrozšírenejšie vošky. Prvenstvo si popri nich v počte udržujú aj lienky, pretože tie sa voškami živia. Beda však tým, čo sa živia lienkami. Pokým my vnímame lienku ako nežné a neškodné stvorenie, pre lovca, ako sú napríklad vtáky, je nebezpečná. „Lienky sú zaujímavé výstražným červeným zafarbením, ktoré signalizuje nebezpečenstvo. Pre živočíchy, ktoré ich lovia, je mierne jedovatá. Pri nohách má tenké blanky, ktoré prasknú. Z nich sa na povrch tela vylúči horká, jedovatá šťava. Pre lovca nie je veľmi príjemná, preto si lienkino zafarbenie dobudúcna zapamätá a dá jej pokoj. Pre človeka je táto šťava bezvýznamná. Neublíži,“ tvrdí V. Straka.
Miroslava Dírerová
