metrov po rovnom chodníku... Určite to nie je nič príjemné. Na konci vytýčenej trasy však môžete otvoriť oči a znova získať istotu pod nohami. Ľudia, ktorí nevidia, alebo vidia len veľmi málo, takéto šťastie nemajú. Ich trasa ostáva stále v tme. Pri orientácii v priestore sa musia ľudia so zrakovým postihnutím veľakrát spoliehať len na svojho vidiaceho príbuzného, priateľa či známeho.
Čo však v prípade, že niekoho takého nemajú a potrebujú ísť do práce, nakúpiť si, na úrad, k lekárovi či len tak na návštevu? Východiskom môže byť vodiaci pes alebo biela palica. Ovládať bielu palicu však nie je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá. Nie je a ani nemôže to byť len bezhlavé vyklopkávanie po chodníku či ceste. Človek, ktorý chce a potrebuje chodiť s bielou palicou, by mal ovládať nielen techniku chôdze s bielou palicou, ale aj ostatné pohybovo-orientačné schopnosti, ako napríklad odhad vzdialenosti, odhad uhlov, vnímanie sklonu dráhy, vnímanie zakrivenia dráhy, rozvoj sluchovej orientácie a zmyslu pre prekážky, využívanie ostatných zmyslov a mnohé ďalšie.
Všetky zručnosti týkajúce sa ovládania a chôdze s bielou palicou sa zrakovo postihnutí ľudia zo Žilinského kraja učili v rámci základného, intenzívneho, pobytového kurzu sociálnej rehabilitácie – výcvik priestorovej orientácie a samostatného pohybu (POSP). Kurz bol zrealizovaný na základe projektu Tak poď!, trval 5 dní a bol zameraný na rozvoj špecifických zručností zvyšujúcich samostatnosť a nezávislosti zrakovo postihnutých ľudí v oblasti pohybu a orientácie, posilnenie významu bielej palice, využívania naučených techník samostatného pohybu, za pomoci využitia rôznych možností pohybu zrakovo postihnutých ľudí, ako je sprievodca, vodiaci pes, trailing, biela palica. Kurz sa uskutočnil na základe finančnej podpory Mesta Žilina, Lions clubu Žilina a Grantového programu Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska.
Erika Kanátová
