Nedeľa, 29. november, 2020 | Meniny má VratkoKrížovkyKrížovky

Vlado Benko: Slovenské ochotnícke divadlo má vo svete dobrý zvuk

VLADO BENKO sa stal v aktuálnom osemdesiatom piatom ročníku Scénickej žatvy laureátom Ceny J. Kronera, ktorú udeľuje Spoločnosť Jozefa Kronera z Bratislavy vždy na slávnostnom otvorení Scénickej žatvy. Pre hercov z ochotníckych súborov na celom Slovensku

vlado benkoVLADO BENKO sa stal v aktuálnom osemdesiatom piatom ročníku Scénickej žatvy laureátom Ceny J. Kronera, ktorú udeľuje Spoločnosť Jozefa Kronera z Bratislavy vždy na slávnostnom otvorení Scénickej žatvy. Pre hercov z ochotníckych súborov na celom Slovensku je toto ocenenie veľkou poctou.

Dlhoročný herec, autor aj režisér Divadla Commedia Poprad ju po zásluhe prevzal na scéne martinského kina Strojár za svoj celoživotný prínos do hereckej tvorby v slovenskom neprofesionálnom divadle. Pod Tatrami, v širších celoslovenských rozmeroch, ba aj v medzinárodnom európskom kontexte, je Divadlo Commedia a jeho líder dobre známy ako divadelník s veľkým srdcom a celoživotným za-ujatím pre divadlo. Múza Tália ho očarúva čochvíľa plné štyri desiatky rokov. Počas nich zažíval s touto vrtkavou dámou mnohé krásne úspechy i trpké sklamania.

Skryť Vypnúť reklamu

Zaspomínajme. Odkedy sa pohybujete v kolotoči ochotníckeho divadla pod Tatrami, na aký či čí podnet ste sa mu upísali?
- Roku 1968 prišiel pracovať do Popradu - Matejoviec divadelník – fanatik z Košíc Milan Leso. Keď sa dozvedel, že som pracoval v estrádnom krúžku, oslovil ma, aby sme založili divadelný súbor. A tak 17. novembra 1968 uzrela svetlo sveta moja prvá herecká premiéra v komédii Tri letušky v Paríži. Keď musel Milan roku 1972 z Matejoviec odísť z politických dôvodov, vedenie závodného klubu sa na mňa obrátilo, aby som v súbore prevzal réžiu. Prvou hrou v mojej réžii bol muzikál Jednotkári. Zane-dlho som absolvoval kurz réžie u Petra Scherhaufera a začal som chodiť na všetky možné divadelné prehliadky a festivaly. Tak som nasával neopakovateľnú atmosféru divadla plnými dúškami a už som bez neho nemohol byť ani okamih.

Skryť Vypnúť reklamu

Ochotnícke divadlo však nie sú len samé úspechy. Ako sa bránite sklamaniam z neporozumenia na súťažiach od poroty, keď sám ste presvedčený o kvalitách vašej inscenácie?
- Dnes už nie je pre mňa také ťažké prijať kritiku. No v minulosti, keď sme si museli vypočuť od porotcov napríklad také súdy, aké sú naše hry hybridné, lascívne, komerčné, dokonca, že hráme paškvil...tak to mi určite nebolo jedno. Zlosť u mňa našťastie trvala aj vtedy iba niekoľko dní. Potom som začal všetky názory triediť, aby som zistil, kde je chyba. Vo väčšine prípadov ma kritika povzbudila.

Prečo je podľa vás na Slovensku divadlo takým silným a životaschopným spoločenským i kultúrnym fenoménom, hoci sa nevyvaruje za desaťročia svojej existencie ani chudobnejších sezón? Takým bol priemernou umeleckou úrovňou ochotníckych súborov aj 85. ročník Scénickej žatvy...
- Ochotnícke divadlo na Slovensku má svoje silné korene na začiatku 20. storočia. V každej obci sa hrávali divadelné predstavenia, v mnohých dedinách bývalo aj viac súborov a divadlo sa hrávalo vo viacerých spolkoch. Talent a lásku k divadlu si generácie odovzdávali ako prirodzenú štafetu. Obrovský kvalitatívny rozvoj nášho ochotníctva nastal v sedemde-
siatych rokoch minulého sto-ročia. Vtedy sa začala tiež umelecky veľmi úspešná spolupráca s profesionálmi – režisérmi, výtvarníkmi, hercami zo slovenských divadiel. Svetlo sveta uzreli inscenácie, ktoré obdivoval svet, známymi sa stali ochotnícke súbory v Zelenči, Brezne, Púchove, Spišskej Novej Vsi, Liptovskom Hrádku a ďalších mestečkách i dedinách. Na Slovensku bol vybudovaný taký dobrý systém súťaží v jednotlivých kategóriách, ktorý nám závideli aj v zahraničí! Nech to znie akokoľvek konzervatívne či spiatočnícky, osobne sa nazdávam, že zrušenie kategorizácie ochotníckych súborov sa veľkou mierou podieľa na súčasnom neradostnom stave nášho amatérskeho divadla. Všetky súbory sú v jednom koši, tie čo pracujú dvadsať rokov spolu s tými, čo si povedali len pred pol rokom, že niečo naštudujú. A tu nastáva obrovský rozdiel. Komu sa môže páčiť celoslovenská prehliadka, keď z ôsmich súborov oslovia diváka len dva? Pravdaže, na tejto situácii sa podieľa aj zmena režimu. Mnoho súborov zaniklo, odišli tzv. piliere kolektívov. Režisérov a vedúcich divadelných kolektívov zaviali existenčné záležitosti ďaleko od domova. Napriek tomuto kritic-kému konštatovaniu je slovenské amatérske divadlo v porovnaní so svetom stále špičkové. Dobre viem, o čom hovorím. S našou Malkou sme boli na prestížnom svetovom festivale v Monaku len nedávno.

Skryť Vypnúť reklamu

Ak by ste mali urobiť osobné vyznanie múze Tálii, čo v ňom určite nebude chýbať, k čomu sa ako divadelník srdcom i vý-sledkami vyznáte?
- Ďakujem Tálii, že stála pri mne, keď išlo o dramaturgiu nášho súboru. Pre mňa to vždy bola a stále je najsilnejšia zložka divadla, preto som sa snažil nepodceniť výber hry. Jasné, že sa to dokonale nepodarí vždy. Popradské Divadlo Commedia má na svojom konte uvedenie celoslovenských premiér takých hier, ako boli Husári, Jeppe z vŕšku, Zázrak svätého Antona, Prekliaty múr, Clivota, Jana z Arcu, Boh a kat, Keď muži plačú, Nos, Budovatelia ríše, Zabíjačka, Šabľa, Malka alebo ZOO. Sú dôkazom, že som si s Táliou rozumel celkom fajn.

Od 28. augusta 2007, časovo presnejšie asi tak od 19.15 h., ste od tejto sezóny nositeľom Ceny Jozefa Kronera. Čo pre vás takéto ocenenie znamená?
- Je v tom veľká symbióza. Jozef Kroner bol u ľudí známy predovšetkým ako komediálny herec. Množstvo jeho úloh bolo spojených práve s postavami a postavičkami, prostredníctvom ktorých šíril z divadelného javiska, televíznej obrazovky či filmového plátna humor a smiech. U nás v Poprade je to s humorom podobné. Od začiatku sme inklinovali ku komediálnemu žánru. A tak nás aj poznajú – ako tvorcov zábavných a oslobodzujúcich inscenácií. Jozef Kroner na to mal veľký dar u Pána Boha. V okamihu dokázal mimikou odkryť tragický podtón postavy. Možno preto som si ho navždy zapamätal z takých filmov ako Polnoc bude o päť minút, Polnočná omša a najmä oscarového Obchodu na korze. Pri udelení Ceny Jozefa Kronera na javisku som si v prvý večer Scénickej žatvy v Martine uvedomil, že je to niečo naozaj mimoriadne. Udeľuje sa len raz do roka a iba jednému amatérskemu hercovi. Je pre mňa úžasné byť v takom úzkom kruhu vyvolených!

Divadlo Commedia spod Tatier je častým hosťom v Martine pod Fatrami, a to z jednoduchého dôvodu – stále tam hráte dobré aj úspešné divadlo, hodné vrcholného amatérskeho festivalu. Spomínate si kedy a s akou hrou ste boli v Martine po prvý raz a na jej odozvu?
- Tak toto viem veľmi presne, bolo to v októbri 1978, keď sme sa po prvýkrát dostali na Scénickú žatvu do Martina ako víťazi Belopotockého Mikuláša, vtedy v kategórii „B“ s inscenáciou hry J. B .Bréala Husári. Excelentné herecké výkony Františka Illenčíka a Jozefa Šilona vo francúzskej veselohre s pesničkami si získali obecenstvo i odbornú porotu. Pamätám sa na hodnotenie Oľgy Lichardovej, ktorá naše predstavenie dávala za príklad ostatným. Kvitovala, že hra mala tempo, spád a dynamiku a dýchalo z nej nadšenie a entuziazmus. Okrem slovenských a českých súborov vtedy bolo v Martine aj viacero „zahraničiarov“, medzi nimi ako hosť divadelník z Bulharska. Hneď po predstavení nás pozýval na divadelný festival do Burgasu, naši Husári sa mu nesmierne zapáčili... Ale na druhý deň uvidel predstavenie ochotníkov zo Zelenča Koniec všetko napraví v réžii Jozefa Bednárika – a do Bulharska išli Zelenčania! Vtedy sme trocha ľutovali, že sme spomínaného hosťa z Bulharska nezobrali aspoň na jeden deň do Tatier. „Konkurenčných“ divadelníkov Z – divadla Zeleneč by nevidel, a ktovie, ako by to dopadlo?
Ešte jedna krásna martinská spomienka sa viaže na „zahraničiarov“. Na seminári o Husároch sa prihlásil do diskusie hosť z Írska, ktorý povedal: Bolo to výborné predstavenie, škoda len, že som nerozumel textom, pretože moja tlmočníčka sa tak smiala, že mi vôbec nestíhala prekladať. A na to jeho tlmočníčka povedala: Ako som mu mala preložiť repliku textu: „Škoda. Ešte som ťa nepretiahol a už musím odísť!“...

Na martinskú Scénickú žatvu sa pravidelne vraciate. Čo všetko ste si s divadlom i ľudsky za roky účasti v slovenskom ochotníctve a v sezónach víťazstiev vášho divadla z Martina – miesta celoslovenskej prehliadky ochotníckeho divadla, najstaršej v Európe – odniesli?
- K Martinu a k Scénickej žatve ma viažu predovšetkým osobné vzťahy a priateľstvá. Organizačný štáb na čele s dnes už nebohým Stanom Chrenom dokázal vytvoriť úžasnú atmosféru. Každému vyšli v ústrety. Vtedy sa tak nepoužíval termín „problém“, boli to jednoducho veci, ktoré bolo potrebné zariadiť. Platila jediná zásada - návštevník žatvy sa musí cítiť dobre. V štábe pracovali členovia Divadelného súboru pri Dome kultúry aj bábkarský Strojárik v Martine – Jakub Súčanský, Ivan Kováčik, Jela Kašková, Marta , Miro, Mišo, Magda, Katka... a mnohí ďalší. Dnes z tej generácie ostal hádam len Duco. Ešte jedna skutočnosť mala vplyv na dobrú atmosféru martinskej Scénickej žatvy. Na predstavenia amatérov chodievali skoro všetci profesionálni divadelníci – herci, režiséri, dramaturgovia - z martinského divadla! V hľadisku sedeli Jozef Ciller, Ľubomír Vajdička, Štefan Mišovič, Ján Kožuch, teta Naďa Hejná, Elena Petrovická, Martin Kolesár, Viliam Hriadel, Peter Bzdúch, Ľubo Paulovič... a my sme pri nich rástli... Aha, asi to amatérske divadlo nie je na zahodenie, keď sa naň prídu pozrieť aj profesionáli. Neskôr nám dali k dispozícii Štúdio komorného divadla. To bol priestor, ktorý nás rok čo rok motivoval k tomu, aby sme urobili dobrú vec, aby sme sa dostali na žatvu a mohli hrať na javisku Štúdia. A k ochotníckej žatve patril samozrejme nielen Martin, ale aj Turiec. Úžasné a nezabudnuteľné boli jednodňové výlety do Gaderskej doliny, a tam naši aj zahraniční divadelníci a muzika, slivovička, vínko, dobrý bačovský syr. Tam sa utvárali a utužovali priateľstvá ochotníkov zo Slovenska aj hosťujúcich súborov z Európy. Krásna kapitola sa viaže k Scénickej žatve s inscenáciou Tajovského veselohry Statky - zmätky, ktorú som naštudoval so súborom z Hranovnice. Dostali sa až na celoštátnu SŽ ako víťazi prehliadky v Šuranoch. O predstavení išiel dobrý chýr, a tak v hľadisku bolo vyše šesťsto divákov – aj na schodoch sedeli!

Inscenácia hraná v spišskom dialekte mala veľký úspech, krásne hodnotenie...
- No nechýbalo veľa, a ja aby som o toto všetko prišiel. Vtedy som pracoval ako metodik pre divadlo v Okresnom osvetovom stredisku v Poprade a zároveň som bol aj predsedom ZV ROH... Keď som bol v Martine na festivale už dva dni, aj súbor z Hranovnice práve pricestoval, dostal som odkaz z Popradu od riaditeľa, že sa mám okamžite vrátiť, treba zbierať zemiaky! Ako predseda ZV ROH musím zorganizovať zemiakovú brigádu! Samozrejme, že som nikam z Martina neodišiel. Nedám si predsa zobrať ten fantastický pocit – účinkovať na slovenskej vrcholnej ochotníckej prehliadke! Nuž, všelijakí ľudia pracovali a pracujú v kultúre!
Ale aby som sa vrátil tiež do súčasnosti. Určite nikdy nezabudnem na rok 2004, keď sme za inscenáciu Malka podľa novely Františka Švantnera získali Cenu za tvorivý čin roka a zároveň nomináciu na Festival v Monacu. To už sú neopísateľné pocity. Prejsť celým sitom súťaží od oblastnej, cez krajskú, celoslovenskú až na Scénickú žatvu do Martina a práve tu sa dozvedieť, že budete oficiálne reprezentovať Slovensko na takom prestížnom svetovom amatérskom festivale, to sa prihodí hádam raz za život! .
Vlasta Kunovská

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Bývanie v meste predlžuje život
  2. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  3. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  4. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  5. Aká je chémia vôní
  6. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  7. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  8. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  9. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  10. V mlieku už nie sme sebestační. Čo sa musí zmeniť?
  1. Darček? Špičková autonavigácie Mio Spirit 8670 Full EÚ Lifetime!
  2. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  3. Aké sú dopady pandémie na financie ľudí?
  4. Účastníci charitatívneho behu No Finish Line nabehali 26 007 km
  5. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  6. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  7. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  8. Aká je chémia vôní
  9. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  10. Tipy na cenovo výhodné vianočné darčeky, ktoré aj potešia
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 31 049
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 16 301
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 15 498
  4. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 9 748
  5. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 9 277
  6. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 8 893
  7. Predplatená telefónna karta s kreditom 10 € v denníku SME 8 775
  8. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 458
  9. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 194
  10. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 970
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Dušan Gregor: Martin si nezaslúžil prehrať tak vysoko

Piatková bitka o Strečno skončila jednoznačným víťazstvom Žiliny. Aktéri z obidvoch táborov sa však zhodli na tom, že výsledok úplne neodrážal dianie na ľade.

V derby sme nestačili na Žilinu.

Gader chcú rozvíjať

v Blatnici zriadili automatické parkovisko. Plánujú z neho financovať rozvoj doliny.

Automatické parkovisko je len prvým krokom k lepšej budúcnosti Gaderskej doliny.

Spílili nebezpečný strom

Viac než storočný strom mohol ohrozovať majetok i životy.

Strom bol nebezpečný, museli ho spíliť.

Martin zabojuje o prestížny titul

Metropola Turca je v hre o Európske hlavné mesto kultúry. Kompetentní sa odvolávajú na históriu, kandidatúru stavajú na projekte z roku 2008.

Igor Válek (vľavo) a Peter Cabadaj, ktorí zastrešujú projekt kandidatúry Martina na Európske hlavné mesto kultúry 2026.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

AKTUALIZOVANÉ o 20.14 - doplnené o vyjadrenie Arriva Nitra

Nitra vybrala nového dopravcu, Arriva v súťaži neuspela

Dvaja neúspešní účastníci súťaže môžu podať námietky.

Maľbu na trnavskom paneláku za tisíce eur autor prerobí, ľuďom sa nepáči

Mala vyžarovať pozitívnu energiu, ľudia zo sídliska ju však prijali veľmi rozpačito.

Zlatomoravský vajda zomrel. Ešte bude mela, hovoria miestni

Podľa ľudí blízkych komunite ešte nie je isté, kto ho nahradí.

Nad Pribylinou zhorela drevenica

Drevenica zhorela do tla.

Už ste čítali?