NA ĽADE SI HO HNEĎ VŠIMNETE. Je to dobrý korčuliar, ktorý má ťah na bránu. Fanúšikovia si ho rýchlo obľúbili, stal sa ich miláčikom. Reč je o Lukášovi Říhovi, ktorý si v drese MHC Martin odkrúca svoju prvú slovenskú extraligovú sezónu.
V Martine ste už niekoľko mesiacov. Mali ste možnosť si ho pozrieť aj z inej strany ako zo zimného štadióna?
- Určite áno, dokonca pár výletov sa mi predražilo (s úsmevom). Pravda však je, že väčšinu času strávim na zimnom štadió-ne. A keď mám trochu voľného času, tak oddychujem. Extraligový kolotoč je daný, veľa možností na iné aktivity vám neponúka. Blíži sa však prestávka, takže bude možné dobehnúť zabehnuté.
Sezóna je v plnom prúde, máte za sebou 20 kôl. Môžete povedať, že sa vaše očakávania, s ktorými ste do Martina prišli, napĺňajú?
- Zatiaľ mám dôvod na spokojnosť, čo je však zásluha celého tímu. Dôležité je, že sme sa po začiatočných neúspechoch zdvihli, že k bodom zo súperových štadiónov sme začali pridávať aj tie z domáceho prostredia. Ak sa mužstvu darí, tak ten pohľad naň sa zákonite vylepšuje. Vyhovuje mi aj herný systém, navyše našiel som tu skvelú partiu. V tejto chvíli sa nemám na čo sťažovať, všetko ide tak, ako má ísť.
Čo vám na martinskom hernom systéme najviac vyhovuje?
- Zo začiatku som bol trochu prekvapený. Dlho som hrával centra, od ktorého sa tu viac vyžaduje hra dozadu. Musel som sa preškoliť na pravé krídlo, ktoré má v tomto systéme istú voľnosť, nie je až tak zviazané taktikou. Nechcem tým však povedať, že si na ľade môžem robiť, čo chcem. Pravda však je, že sa to bránenie od mňa až tak ortodoxne nevyžaduje, čo mi celkom vyhovuje.
Tréner Spišiak chvíľu hľadal, kde vás zaradí. Nakoniec sa to vykryštalizovalo tak, že nastupujete v prvej formácii po boku s Michalom Beranom a Jaroslavom Törökom. Čo na to hovoríte?
- Samozrejme, že som rád. Sú to starší a skúsenejší hráči a ja sa pri nich môžem cítiť ako bažant. Obidvaja majú veľa za sebou, dá sa od nich veľa naučiť. Rešpektujem ich a prechovávam k nim prirodzenú úctu. V Martine sú títo hráči pojmom a pre mňa je to česť, že môžem s nimi hrať.
Povedzme si niekoľko slov k doterajšiemu priebehu extraligy. Ten začiatok bol tak trochu rozpačitý, ale teraz sa zdá, že je opäť všetko v poriadku. Čím to bolo?
- Asi mnou. Vždy, keď niekde prídem, tak ten začiatok nie je najlepší (s úsmevom). Určite sme to tak nechceli, mrzeli nás najmä domáce prehry, ktorých bolo viac, ako by sme si predstavovali. Prirodzene odzrkadlilo sa to aj na postavení v tabuľke, ktoré v istom čase nebolo veľmi lichotivé. Do každého zápasu sme však išli s tým, že tú smolu musíme prelomiť a podarilo sa to. Naštartovali sme sa výhrou v Bratislave a zrazu začalo do seba všetko zapadať.
V tejto súvislosti sa hovorilo o tom, že vám pomohla diskusia v šatni. Padli v nej aj ostrejšie slová?
- Vôbec nie. Bola to normálna a vecná debata, v ktorej sme si povedali, že je nutné vrátiť sa k systému, ktorý nám jednoducho sedí a vyhovuje. Dnes to vyzerá tak, že diskusia pomohla, ale keby sme prehrali na Slovane, tak by to bolo asi iné. Dôležité však je, že každý si z tej debaty niečo odniesol. Hokej je kolektívny šport a tomu treba podriadiť aj individuálne záujmy. Jednoducho ide o to, aby sme sa vedeli na seba spoľahnúť, aby sme sa vedeli vzájomne podporiť.
V slovenskej extralige zažívate premiérovú sezónu. Viete už povedať, že ktorý súper vám vyhovuje viac a ktorý menej?
- Takto by som to nestaval. Každý zápas je iný. Niekedy potrápite Slovan, inokedy vás zas zaskočí Liptovský Mikuláš. Špeciálne sa na nikoho neteším, ale sa ani nikoho neobávam.
Ako sa vám extraliga pozdáva. Vedeli by ste ju porovnať s českou najvyššou súťažou?
- To sa ťažko porovnáva. Každá súťaž má svoje plusy alebo mínusy. V českej extralige je asi viac top tímov, navyše aj štadió-ny ponúkajú vyšší komfort. Rozdiel v kvalite však nie je priepastný. Slovenská extraliga má dobrú úroveň, hrajú v nej výborní hráči. Páči sa mi však aj atmosféra, ľudia sa vedia hokejom zabaviť.
Keď už hovoríme o atmosfére, tak tá v Martine je niekedy až elektrizujúca. Súhlasíte?
- Fanúšikovia v Martine sú super a zaslúžia si, aby sme vyhrávali. Naposledy nám v Žiline doslova vytvorili domáce prostredie, jednoducho boli úžasní a fantastickí. Navyše, veľmi si cením, že stáli pri nás aj v čase, keď sa nám vôbec nedarilo. Potvrdili tým, že hokeju rozumejú a ja sa im aj touto cestou chcem poďakovať.
Zdá sa, že ročník máte zatiaľ dobre rozohraný, hoci do konca základnej časti je ešte ďaleko. Predpokladajme, že Martin v play off chýbať nebude. Na čo si v súbojoch o majstrovský titul trúfate?
- Play off je priorita a vôbec si nepripúšťam, že by sme medzi ôsmimi najlepšími mužstvami chýbali. Vlani sa urobilo štvrťfinále, teraz by bolo fajn, keby sme sa zas o niečo posunuli. Semifinálovú účasť by som bral, osobne by som to považoval za úspech.
Keď sa človek na vás pozerá, tak vie, že zápas na ľade, ale i mimo neho veľmi prežívate. Bolo tomu tak vždy?
- Bolo to tak vždy. Je to asi pamiatka na môjho otca, ktorý pochádza z bývalej Juhoslávie. Prúdi vo mne južanská krv a občas sa to prejaví. Sú chvíle, keď ma niekto vytočí, a v tom momente sa emócie ťažko zastavujú. Nerád prehrávam, neznášam, keď z vás niekto robí blbca. Niektorí rozhodcovia sa vám niekedy smejú do očí, zabúdajú na to, že tam nie sú kvôli sebe, ale kvôli nám a divákom.
Nedá mi, aby som sa vás na záver nespýtal na vaše plány a ambície. Čo od hokeja, nielen v krátkodobom horizonte, očakávate?
- Chcel by som niečo dokázať, najlepšie vyhrať majstrovský titul. Rád by som zažil atmosféru víťazstva, rád by som na vlastnej koži pocítil majstrovské oslavy. Určite je to niečo, na čo sa nezabúda.
ROMAN KOPKA
