O zániku, znovuzrodení a nových piesňach nám porozprával gitarista Milan Kaliňák, brat ministra vnútra, ktorý je externým saxofonistom Taktikov.
Kapela Taktici patrila v 70. rokoch medzi špičku na hudobnej scéne. Zanikla práve v čase najväčšej slávy. Trošku nelogické...
- Taktici v roku 1979 s piesňou Telefón zvoní získali 2. miesto v anglickej hitparáde. Z Anglicka prišla následne ponuka robiť predskokanov Garymu Glitterovi. Taktici prišli na ministerstvo kultúry, kde im však záhadne zmizli pasy, povolenie na vycestovanie, takže ich na koncert nepustili. Zároveň im zakázali vydať nový album, pretože im údajne neprešli texty povinným schvaľovaním. Táto situácia inšpirovala Taktikov k výletu do Maďarska, odkiaľ prešli cez Juhosláviu do Rakúska. Všetci emigrovali. Teda okrem klávesáka, ktorého manželka čakala dieťa, a tak ostal.
Nepokúšali sa pokračovať v kariére v zahraničí?
- Nie. Jediný, kto sa v Amerike venuje hudbe, je Vlado Kolenič. Pred rokom 1997 prišiel po prvýkrát od emigovania na Slovensko a rozhodol sa Taktikov obnoviť. Dal dokopy nás - bývalých kamarátov, ktorí sme hrávali spolu na vojne a v roku 2004 sme založili nových Taktikov. Odvtedy sme vydali tri albumy - s prespievanými starými piesňami i úplne novými.
Bolo ťažké nadviazať na starú šnúru?
-Taktici do roku 2004 nemali medzi mladým publikom fanúšikov. Z médií poznajú Modus, Fermatu, ale Taktikov nie. Tých v minulom režime zamkli kompletne do trezoru. Skupina vystupovala v telke, rozhlase, nahrala dokonca film Dievča z jazera, ale všetko je v trezore.
Akú taktiku Taktici zvolili, aby sa znova vrátili na výslnie?
- Áno, taktika sa k nám Taktikom hodí, ale je to predovšetkým ťaká mediálna práca. Oprášili sme staré hity, niektoré sme obliekli do modernejšieho šatu, snažíme sa viac vystupovať, natočiť viac klipov, aby sa uchytili aj tie novšie piesne ako Seňorita Margarita alebo Láska cez mobil.
Na poslednom albume Imidž je nanič, keď ležíš na cintoríne ste spolupracovali s Jožom Rážom a Luciou Vondráčkovou. Majú vám pomôcť pri kliesnení si cesty k popularite?
- Dá sa tak povedať. So starým publikom problém nemáme, musíme teda získať to mladé a „zmodernieť“. Čo sa však týka Joža Ráža, dôvody spolupráce treba hľadať v histórii. Taktici a Elán boli kamaráti a zároveň veľkí sokovia. Keď Taktici odišli, Elán vo Véčku ostal sám, čím sme mu uvoľnili miesto. Na oplátku nás Jožo vzal ako predkapelu na veľké turné a pozýva nás na viaceré akcie. Text k piesni Tunel sme našli v zbierke Ľuba Víťazka. Zapáčil sa nám, lebo je o motorkároch a ich hazardérstve so životom. Všetci máme mnoho známych motorkárov, medzi ktorých patrím aj ja. Ako sme tak hotovú pieseň počúvali, zaujali nás slová: „A tak opäť som dostal šancu.“ Vtedy nám napadlo, že by to mal zaspievať Jožo Ráž, lebo to sám prežil.
Ale Lucia Vondráčková akosi nezapadá do generácie Taktikov a ani do štýlu, aký hráte...
- Spolupráca s ňou bola náhoda. Náš kamarát z druhej českej Superstar Peter Bende nás minulý rok ako hostí pozval do Prahy na krst svojho CD, ktoré krstila Lucka Vondráčková. Práve sme pripravovali nový album, s Luckou sme prehodili v šatni pár slov a spomenuli sme jej skladbu Keď ma podvedieš. Povedala nám, aby sme jej demonahrávku poslali mailom. Zapáčila sa jej a tak sme jej text preložili do češtiny, no do štúdia v Bratislave prišla so svojím textom. Vraj pohľad na neveru v texte je príliš „klučičí“, preto napísala ten svoj „holčičí“. Vypočuli sme si to a nemali sme žiadne námietky. Páčil sa nám jej prístup a nápad.
Ako vás vnímajú „starí“ Taktici? Sledujú vás vaši predchodcovia?
- S tromi z nich sme v úzkom kontakte. S Vladom Koleničom si mailujeme a spolupracujeme s ním. Posiela nám z Las Vegas piesne, ktoré na Slovensku iba domixujeme. Ďuso Mikeš nám na nové albumy tiež prispel dvomi textami a klávesák Milan Grožaj k nám pravidelne chodí do štúdia. Dokonca si s nami na nedávnom krste aj zahral. S Julom Csibom hráme doposiaľ. Hrával s Taktikmi ešte na vojne v začiatkoch, neskôr založil skupinu Yps.
Udržuje pri tvorbe tradíciu Taktikov?
- Určite áno. Niekedy nás zastaví a povie: „Chalani, toto by už týmto smerom nemalo ísť, to už Taktici nie sú.“ Taktici sú dvojgeneračná kapela a dochádza medzi nami k zvláštnym diskusiám. Od Juľa to berieme však ako vážne pripomienky, ktorých sa držíme. No časy sú dnes iné a myslím, že aj starí Taktici by hrali tak, ako hráme my. Museli by sa prispôsobiť.
V čom sú Taktici už na prvý pohľad noví?
- To je ťažká otázka. Medzi novými a starými Taktikmi je rozdiel 25 rokov. Možno sme hlasovo lepšie vyaranžovaní. Kedysi spieval Vlado Kolenič sám, teraz sa snažíme presadiť vokály. Ale ako nám napísal, páčia sa mu.
Mali ste vzťah k tejto skupine?
- Ja osobne som k Taktikom mal veľmi blízky vzťah. Chodil som na tú istú základnú školu ako Vlado Kolenič. Učila ho moja mama, skúšobne mali Taktici o dve okná ďalej ako my a chodil som sa na nich pozerať do Véčka. Takže to všetko nie je náhoda a to, že teraz patrím k Taktikom, je pre mňa česť.
MIROSLAVA DÍREROVÁ
