rácu dvoch na seba nadväzujúcich či navzájom sa ovplyvňujúcich umelcov. „Stanislav Stankoci tvorivo rozvíja dialóg sám so sebou,“ povedal. „Patrí k tým súčasným výtvarníkom, ktorí cieľavedome a sústavne hľadajú a aj objavujú optimálny maliarsky výraz pre svoju unikátnu tému. Je ňou čosi, čo nemá pevný tvar, definitívnu podobu a jasnú pointu, ale bez nej by naša existencia, naše vedomie a ich širšie súvislosti nemohli dosiahnuť potrebnú kvalitu a požadovanú komplexnosť.“
Vystavená kolekcia obrazov patrí k tým, ktoré Stanislav Stankoci vytvoril v priebehu ostatných desiatich rokov, teda v období, keď sa profesionálne venoval aj pedagogickým i „úradníckym“ povinnostiam vo funkcii prorektora na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Napriek tomu, že si vyžadovali svoj diel času, tvoriť neprestal. Jeho nástrojmi sú klasické maliarske plátno, akrylové farby a štetce. Nimi vytvára svoje obrazy, ktoré prekvapia témou, sviežosťou, pozíciou na neutrálnom pozadí nekonečna a svojou naliehavosťou provokujú k úvahám a otázkam. Ako Fedor Kriška ďalej uvádza v katalógu výstavy: „Výtvarný prejav Stanislava Stankociho je suverénny, sebaistý, no skrýva množstvo zamyslení, ktoré nie sú vzhľadom na jeho poetiku celkom bežné, ale ani nie odtrhnuté od európskeho moderného umenia. Toto si overil na viacerých zahraničných pobytoch. Vystavené maliarske dobrodružstvo je rovnako témou mikrosveta nášho vnímania, ako aj námetom pre zobrazenie nekonečnosti vesmíru a plynutia jeho hmoty a energie.“
Firemná galéria výstavu ponúkla v rámci predvianočného dávania a prijímania. V čase, keď sa potrebujeme stretávať a spoznávať. Čas vernisáže v Hoechst Biotika bol toho jednoznačným dôkazom.
VIERA LEGERSKÁ
