Streda, 23. máj, 2018 | Meniny má Želmíra
Pridajte si svoje mesto

O zániku Československa sa rozhodovalo pred 25 rokmi

Vo Federálnom zhromaždení o zániku spoločného štátu Čechov a Slovákov rozhodovali aj Turčania.

Vladimír Mečiar a Václav Klaus sa dohadujú na rozdelení Československa.(Zdroj: TASR)

Parlamentné voľby, ktoré sa konali v júni 1992, na Slovensku dominantným spôsobom vyhralo Mečiarovo HZDS a v Čechách Klausova ODS. Už prvé rokovanie víťazov volieb naznačilo, že obidve strany majú rozdielny pohľad na ďalšie štátoprávne usporiadanie Československa. Kým ODS podľa slov jej predstaviteľov presadzovala funkčnú federáciu, HZDS sa vážne pohrávalo s myšlienkou konfederácie, ktorá však na západ od rieky Moravy nenašla žiadne pochopenie.

Za rozdelenie bola spočiatku len SNS

Udalosti nabrali rýchly spád a 23. júla 1992 predstavitelia ODS a HZDS v Bratislave prijali politickú dohodu, podľa ktorej obidve strany súhlasia s ústavným zánikom spoločného štátu.

Článok pokračuje pod video reklamou

„Slovenská národná strana bola v roku 1992 jedinou politickou silou, ktorá si želala zánik Československa a vznik samostatnej Slovenskej republiky. Po rokoch však musím priznať, že nikto z nás nečakal, že sa náš sen už po siedmich mesiacoch od parlamentných volieb stane skutočnosťou,“ spomína na historické udalosti Ivan Gondáš, ktorý bol v tom čase poslancom zanikajúceho Federálneho zhromaždenia ČSFR.

Keď česká politická reprezentácia zistila, že dohoda o spoločnom štáte nie je možná, konala rázne. Dokonca až tak, že ani po rokoch sa niektorí pozorovatelia nemôžu zbaviť dojmu, že Klaus Mečiara do rozdelenia ČSFR prakticky dotlačil.

„Ten pocit naozaj niekto môže mať. Pravda je, že Česi boli šikovnejší a rýchlejší. Svedčí o tom aj skutočnosť, že na všetko boli veľmi dobre pripravení, akoby odkiaľsi zo šuflíka vytiahli scenár rozdelenia republiky. V konečnom dôsledku by som sa ale na to nepozeral negatívne. Podstatné je, že sa Česko-Slovensko rozdelilo spôsobom, ktorý nemá v dejinách Európy obdobu. Čiže pokojne, v atmosfére vzájomného porozumenia a dohody,“ mieni Ivan Gondáš.

Občania ČSFR boli pri rozdelení republiky tak trochu postavení na vedľajšiu koľaj, o zániku spoločného štátu Čechov a Slovákov rozhodli politici bez toho, aby sa ľudí v referende spýtali, či si rozdelenie želajú. „

Aj keď sa to môže niekomu zdať nedemokratické, tak referendum bolo v tom čase už zbytočné. Ten proces nabral taký rýchly spád, že sa nedal zastaviť. Česko-Slovensko sa však rozdelilo ústavným spôsobom, o zániku federácie rozhodlo kvalifikova-nou väčšinou vtedajšie Federálne zhromaždenie,“ zdôrazňuje Ivan Gondáš, ktorý hlasoval za zánik ČSFR.

Definitívne rozhodnutie o konci 74-ročnej spoločnej cesty Česko-Slovenska padlo 17. decembra 1992.

„V ten deň panovala vo Federálnom zhromaždení pokojná atmosféra. Prakticky všetko bolo dohodnuté, čakalo sa len na hlasovanie poslancov. Hneď po tom, ako sa oznámili výsledky hlasovania, sa všetko nieslo v slávnostnom duchu. Osobne som to vtedy považoval aj za veľké víťazstvo SNS, veď z podstatnej časti sa naplnil náš politický program,“ opisuje vtedajšiu atmosféru Ivan Gondáš.

Rozdelenie Česko-Slovenska paradoxne vzťahy medzi bratskými národmi zlepšilo, v súčasnosti ich politici označujú za nadštandardné.

„Vývoj nám dal za pravdu. Obidve krajiny sa veľmi dobre rozvíjajú a úzko spolupracujú. Naše vzťahy sú bezkonfliktné, zdá sa že si veľmi dobre rozumieme. S odstupom času sa väčšina ľudí s rozdelením nielenže zmierila, ale považuje ho za prospešné pre obidve republiky. Nakoniec nás spoločný dom neminul, veď sme sa stretli v Európskej únii,“ dodáva na záver nášho stretnutia Ivan Gondáš.

Pohľad opozičného poslanca

Na udalosti spred 25 rokov si veľmi dobre spomína aj ďalší Martinčan Juraj Kováčik, ktorý bol v júni roku 1992 zvolený za poslanca FZ ČSFR.

„Všetky strany zastúpené vo FZ, s výnimkou SNS, boli za zachovanie spoločného štátu. Bezprostredne po ustanovujúcej schôdzi ani len v kuloároch nikoho nenapadlo, že už o niekoľko mesiacov sa Česko-Slovensko rozdelí. Nikto to vtedy neplánoval. Rýchly vývoj udalostí nás nielenže prekvapil, ale možno aj šokoval.“

Juraj Kováčik bol poslancom za SDĽ, ktorá riešenie štatoprávneho usporiadania Česko-Slovenska videla vo voľnej federácii dvoch rovnoprávnych republík.

„Náš koncept sa ukázal ako nereálny, hoci mal podporu občanov. Nereálny sa stal preto, lebo víťazné politické sily mali o fungovaní spoločného štátu inú predstavu. Ich názory boli tak antagonistické, že vyústili do zániku ČSFR,“ spomína Juraj Kováčik, mimochodom bývalý československý reprezentant v hádzanej.

„Došlo to až tak ďaleko, že štát sa nedal zachrániť. Zlyhali aj pokusy dohodnúť sa na únii. S takouto myšlienkou napríklad prišiel Miloš Zeman, neskorší český premiér, ktorý mal vo FZ neskutočnú autoritu. Spočiatku to vyzeralo nádejne, ale po príchode Klausa do parlamentu sa všetko zmietlo zo stola, jednoducho postavil sa proti. Vtedy bolo každému jasné, že Česko-Slovensko sa Nového roku nedožije. Rozdelenie bolo treba prijať ako fakt a snažiť sa o to, aby prebehlo nielen ústavným, ale aj korektným spôsobom, ktorý by Slovensku nepriniesol ťažké straty. Keď sme zistili, že sa ČSFR nedá zachrániť, prišli sme so šesťbodovým plánom, ako sa má federácia rozdeliť. Zo začiatku sa nám skoro každý smial, že čo vy ako opozičníci chcete, ale nakoniec sa podľa tohto plánu postupovalo. Jedným z bodov bol aj návrh zákona o rozdelení majetku ČSFR. Neviem si predstaviť, aké spory by nastali, keby sa o delení majetku rozhodovalo až po zániku štátu,“ rozhovoril sa Juraj Kováčik, ktorý aj po rokoch oceňuje skutočnosť, že sa Česko-Slovensko ako jediný postsocialistický štát, rozdelilo bez jediného výstrelu.

Na hlasovaní o zániku federácie sa zúčastnil aj Juraj Kováčik. Hlasovania sa zdržal. „Urobil som tak preto, lebo bežní ľudia Česko-Slovensko rozdeliť nechceli,“ vysvetľuje svoj postoj vtedy 36-ročný poslanec.

„Výsledok bol veľmi tesný. Vtedy sa hlasovalo po snemovniach a v jednej z nich zákon prešiel len o jeden hlas, v ďalšej iba o dva hlasy,“ loví v pamäti Juraj Kováčik, ktorý po 15 rokoch od rozdelenia ČSFZ považuje vzťahy Čechov a Slovákov za veľmi dobré.

„Prispeli k tomu najmä občania obidvoch štátov, ktorí donútili politikov k tomu, aby sa správali k sebe slušne. Česi a Slováci mali k sebe vždy blízko a som rád, že sa to ani po rozdelení nezmenilo.“

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Zaujímavosti

 


  1. Bude mať križovatka pod Bystričkou semafor? 621
  2. Nový latino hit Drozďa a Demexa má poriadne vábivý videoklip 609
  3. Sučany budú niekoľko hodín bez prúdu 422
  4. V sučianskych závodoch budú dvere otvorené 279
  5. Vodné mlyny vedia v Gaderi pohladiť dušu, ale i privábiť vandalov 233
  6. Košice potrebovali hráča, akým je Galamboš 214
  7. V Martine premietnu dokument k vzniku strojární 159
  8. Martinskí obuvníci vyrábajú topánky už dvadsať rokov 157
  9. Zdanlivo hluché ženy drankajú od Martinčanov peniaze na falošnú zbierku 133
  10. Hokejbalové finále sa bude hrať na plný počet zápasov 124

Najčítanejšie správy

Turiec

Bude mať križovatka pod Bystričkou semafor?

Nebezpečnou križovatkou pod Bystričkou, ktorá je nočnou morou každého vodiča, sa budú zaoberať opäť aj martinskí poslanci.

Nový latino hit Drozďa a Demexa má poriadne vábivý videoklip

​​​​​​​Martinskí producenti Drozďo a Demex spolu s charizmatickým kubánskym latino spevákom Eusebiom predstavujú ako predzvesť horúceho leta 2018 svoj nový song. Nakrúcali v Žiline, ale i na lipoveckých jazierkach.

Sučany budú niekoľko hodín bez prúdu

Stredoslovenská distribučná (SSD) naplánovala odstávku prúdu v Sučanoch kvôli oprave vedenia vysokého napätia.

V sučianskych závodoch budú dvere otvorené

​​​​​​​Už túto sobotu otvoria verejnosti svoje brány tri firmy zo sučianskej priemyselnej zóny. V jednej z nich bude i pútavý sprievodný program pre deti.

Vodné mlyny vedia v Gaderi pohladiť dušu, ale i privábiť vandalov

​​​​​​​Jedinečná sieť vodných mlynov na potoku v Gaderskej doline púta pohľady okoloidúcich. Ich autorom je zručný senior, ktorý doma v dielni vytvára tieto nevšedné diela ozvláštnené o rozprávkové postavy.

Blízke regióny

Nezvestného Tibora našli v Oravskej priehrade

Mladík zo Zákamenného neprišiel domov z pivného festivalu, jeho telo našli po trojdňovom pátraní.

Mladého muža našli mŕtveho

Mladíka, 17-ročného Tibora, naposledy videli na pivnom festivale.

Nezvestného mladého Zákamenčana hľadali na súši aj vo vode

Desiatky dobrovoľníkov aj profesionálov už druhý deň pátrajú po 17-ročném Tiborovi, ktorý sa domov nevrátil z Pivného festivalu.

FOTO: Štadión MŠK Žilina patril v utorok večer hviezdam

Z jedinečného futbalového stretnutia sa tešili nielen fanúšikovia, ale i samotní hráči.

Jazda autom z pivného festivalu skončila nešťastne

Auto nabúralo do stromu, maturantka leží v nemocnici s ťažkými zraneniami.

Všetky správy

Prieskum AKO: Smeru sa nedarí zvrátiť pokles, nové strany výraznejšie nestúpli

Agentúra robila prieskum po ohlásení prezidenta Andreja Kisku, že nebude opätovne kandidovať.

Na východe je veselo. Len dokedy

Kalkulačka rozhodla. V Košiciach prídu o slovenské zápasy tisíce fanúšikov.