Na základe zmluvy medzi SČK a Červeným krížom v Rakúsku sa budú územné spolky SČK zaberať nielen organizovaním kurzov opatrovateľskej služby ako doteraz, ale aj sprostredkovaním tohto zamestnania v Rakúsku.
Červený kríž v spomínanej krajine bude preferovať SČK nielen ako školiteľa, ale aj sprostredkovateľa práce pre opatrovateľky vyškolí ich toľko, koľko ich bude požadovať rakúska strana. Túto službu pre rakúsku stranu doteraz zabezpečovali rôzne organizácie a agentúry.
Zapĺňajú databázu
„Nie hneď uspokojíme všetky uchádzačky v databáze, ktorú v súčasnosti tvoríme. V nej sú iba opatrovateľky, ktoré spĺňajú požiadavky medzi-národnej zmluvy. Rodina, ktorá si v Rakúsku žiada o opatrovateľku, nahlási svoju požiadavku ČK vo svojej krajine. Rakúsky ČK túto požiadavku nahlási ústrediu SČK a do 48 hodín musí záujemkyňa zo slovenskej databázy docestovať do Rakúska k rodine, v ktorej bude robiť opatrovateľku. Ak vybratá uchádzačka potvrdí, ale nedodrží 48-hodinový limit na pricestovanie ku klientovi do Rakúska, hrozí jej pokuta 150 eur a vyškrtnutie z databázy. Táto práca si vyžaduje veľkú presnosť, disciplínu a našu administratívnu ostražitosť. Do databázy nezahrnieme uchádzačky, ktoré nemajú stredné znalosti nemčiny potrebné na dorozumenie sa
s klientom v Rakúsku,“ povedal nám riaditeľ ÚS SČK v Martine Štefan Škandera. ÚS SČK Turiec v Martine je napojený na centrálnu databázu, v ktorej sa zlievajú údaje o opatrovateľkách z celého Slovenska. Prideľovanie počtu opatrovateliek sa bude odohrávať v centrále, ale územný spolok plní úlohu už menovite a zabezpečí nástup vybratých žien na požadované miesto. Pre každého rakúskeho klienta bude slúžiť vždy dvojica opatrovateliek, ktoré sa budú striedať na turnusy.
Zmluva garantuje
istý zárobok
Opatrovateľky, ktoré pocestujú do Rakúska prostredníctvom SČK, budú mať v porovnaní s opatrovateľkami, ktoré cestujú cez iné sprostredkovateľské organizácie, výhody. Kvôli práceneschopnosti a iným vážnym prekážkam pre vykonávanie práce nestratia pracovné miesto. Existovať budú „zaskakovači“ z databázy na dva alebo tri týždne, či na mesiac. Opatrovateľky nemusia absolvovať skúšku z nemčiny, ale ak sa v praxi ukáže, že po nemecky nevedia, pošlú ich späť na Slovensko. Ak nemajú doklad o jazykovom vzdelávaní, musia predložiť čestné prehlásenie v slovenčine a nemčine, že tento jazyk ovládajú. Do nemčiny musí byť preložený a notársky overený odpis z registra trestov, osvedčenie o absolvovaní kurzu SČK. Podobné kurzy z iných inštitúcií ale pre zmluvy ČK neprichádzajú do úvahy. Slovenská živnosť je na tento účel v Rakúsku platná dva mesiace a kto chce robiť opatrovateľstvo dlhšie, musí si vybaviť rakúsku živnosť. Cez SČK má slovenská opatrovateľka podľa medzinárodnej zmluvy zaručený plat 50 eur za deň, má zadarmo ubytovanie a stravovanie a odvody za živnosť vo výške približne 40 eur mesačne odvádza za ňu klient. O desať eur denne naviac dostane opatrovateľka, ktorá si zaplatí odvody v Rakúsku sama.
Agentúram treba pravidelne platiť
Ako nám povedal Š. Škandera, sprostredkovateľské organizácie a agentúry berú od opatrovateliek peniaze v hotovosti, čo ich stojí približne 10 percent ich zárobku. Zmluva opatrovateľky cez SČK bude lacnejšia. Za zaradenie do databázy zaplatí uchádzačka jednorazový poplatok tisíc a za uzatvorenie zmluvy 10 tisíc korún. Zaraďovanie záujemcov do databázy opatrovateliek SČK sa iba začína. V súčasnosti je v nej osem ľudí z Turca, ale je predpoklad, že sa zvýši. Výdavky na dopravu si hradí opatrovateľka sama. Koľko z nich sa uplatní v Rakúsku, o tom rozhodnú požiadavky rakúskej strany. Sprostredkovanie zamestnania cez SČK je v súlade s novou rakúskou legislatívou a tá ho bude rešpektovať pri získaní živnosti.
Príklad z praxe
Sprostredkovaním opat-rovateľskej služby v Rakúsku pre slovenské opatrovateľky sa za-
oberajú aj mnohé agentúry, pričom niektoré majú pôsobnosť v obidvoch krajinách. Sprostredkovali túto prácu aj mnohým ženám z Turca. O jednej z nich sme sa od jej matky z Turian dozvedeli, že za prácu v dvojtýždňových turnusoch si zarobila v prepočte na našu menu 17 tisíc korún a ubytovanie, stravu a cestovné jej hradila rakúska rodina. Agentúre, ktorá jej sprostredkovala prácu, ročne zaplatila 2 tisíc korún. Nemusela mať ani žiaden opatrovateľský kurz, rakúska rodina si vyskúšala jej schopnosti a jazykové znalosti a potom ju prijala. Opatrovala starenku, ktorá si slovenskú opatrovateľku obľúbila. Turianka sa ale vy-dala do Švajčiarska a prácu opatrovateľky ukončila. Starenka potom prestala ko-munikovať s okolím a príbuzní ju dali do ústavu.
Braňo Gregor
