Z 84 voličov, ktorí sa zúčastnili referenda, mu dôveru vyjadrilo 52 občanov (61,90%), len 29 (34,52%)hlasovalo za jeho odvolanie a tri hlasy boli neplatné.
Referendum zdobila vysoká, až 92 percentná účasť. V čase našej návštevy, v sobotu približne okolo pol druhej popoludní, už mala väčšina občanov Kaľamenovej referendové povinnosti za sebou. Hlasovanie podľa členov miestnej referendovej komisie prebiehalo bez problémov, nevyskytli sa žiadne rušivé momenty.
Úplne všetko však s kostolným poriadkom nebolo, morálne princípy dostali opäť poriadnu facku. Niekoľko dní pred referendom totiž opäť rástol počet obyvateľov Kaľamenovej. Za necelé dva týždne sa na trvalý pobyt prihlásilo až 15 ľudí. Tentoraz „nábor“ neorganizoval starosta, ale podľa našich informácií časť jeho odporcov. Keď sme sa Jozefa Gíretha, jedného z iniciátorov referenda pýtali, čím je Kaľamenová taká atraktívna, tak nám odpovedal, že pozemkami. No o niekoľko sekúnd sme sa od účtovníčky obce Martiny Čičmancovej dozvedeli, že Kaľamenová už dlhšie žiadnymi voľnými plochami nedisponuje.
„Všetkým nám to tu lezie na nervy. Nielen ja, ale zrejme aj väčšina občanov je z takýchto postupov znechutená. Zas budeme každému na smiech,“ netají sklamanie Mária Čičmancová, ktorá v referendovej komisii zastupovala petičný výbor. „Dvaja kohúti na jednom smetisku rozdelili obec na dva tábory a som si stopercentne istá, že sa situácia neupokojí ani po referende. Žije nás tu, ak nerátam deti, okolo päťdesiat a v zozname voličov sa blížime k stovke. Veľmi nás to trápi, takéto praktiky sú minimálne pochybné a rozhodne nemorálne,“ dodala Mária Čičmancová.
Iniciatíva za odvolanie starostu Miloslava Kubíka sa rozbehla na prelome júla a augusta minulého roka. Petíciu za vypísanie referenda podpísalo vtedy 22 občanov, čo vtedy stačilo na to, aby bolo hlasovanie o odvolaní starostu vyhlásené. Nestalo sa tak a do sporu na základe sťažnosti Jozefa Gíretha vstúpila Okresná prokuratúra v Martine. Tá rozhodla o tom, že referendum malo byť vyhlásené.
(KP)
