áty na akupunktúru, homeopatiu, manuálnu medicínu, akupresúru, masáže, kine-ziológiu, dietetiku, vodoliečbu, fytoterapiu.
Posadnutosť s názvom ortorexia
V poslednom čase sa môžeme stretnúť sa novým, zatiaľ neregistrovaným slovom – ortorexia. Ak niekomu pripomína anorexiu, nie je ďaleko, týka sa totiž jedla. Ortorexia spočíva v tom, že ľudia so sklonom k pedantnosti, ktorí sa snažia všetko robiť presne a zodpovedne, v súčasnom chaose informácií o správnom stravovaní prepadnú panike a začnú „jednať“. Presne si vyberajú „pestrú stravu“, aby mali dostatok správnych živín. Podľa návodov si určujú kombinácie stravy, vážia množstvo, prepočítavajú kalórie tak, aby zodpovedali ich hmotnosti. Presne dodržiavajú čas jedla a sústavne si kontrolujú, či sa ich hmotnosť neodchyľuje od normy. Majú vopred napísaný jedálny lístok najmenej na deň dopredu. Len čo sa skončia ich pracovné povinnosti, vrhajú sa do obchodov, aby si zaistili suroviny potrebné na prípravu jedla. Pijú denne 2 - 3 litre tekutín, sústavne sledujú, aké nové potravinové doplnky ponúka reklama a nezabúdajú sa denne dopovať množstvom minerálov a vitamínov v presvedčení, že takto robia pre svoje zdravie maximum. Vyzerá to na úsmev, ibaže u niektorých sa už objavil stav vyžadujúci pomoc psychológa či psychiatra. Je to naozaj na poľutovanie, lebo títo ľudia robia sami zo seba štvancov.
Treba si uvedomiť, že bežne známym informáciám často chýba základný údaj. Napríklad sa píše, koľko vitamínov a minerálov obsahuje zelenina či ovocie, ale bez informácie, že v prírodnom, čiže surovom stave. Keď prejde tepelnou úpravou, veľká časť organických - prírodných minerálov sa stáva anorganickou a tie sú pre organizmus menej využiteľné. Obsahom minerálov a vitamínov sa líšia od seba aj jednotlivé druhy, záleží na tom, kde rastlina rástla, koľko mala vlahy, slnka, či mala pôdu s dostatkom živín, kedy bola zbieraná a v akej fáze rastu. To je jedna stránka. Druhá je, že potreba každého človeka sa mení v závislosti od okolností ako: choroby, hnačka, potenie, tehotenstvo, starí ľudia potrebujú niečoho viac, niečoho menej než mladý človek, i zažívacie ústrojenstvo každému funguje inak.
Ako dôvod dodržiavania pitného režimu v objeme 2 – 3 l tekutín sa udáva, že sa takto telo zbavuje toxických látok a uľahčuje sa práca obličkám. Treba sa však zamyslieť, z čoho tie to-xíny pochádzajú a vyvarovať sa príčiny. V návodoch na pitný režim som sa nedočítala, či má toľko piť človek aj vtedy, ak zje melón, ktorý obsahuje viac ako 90 % vody, a či brať ohľad na to, či človek váži 50 alebo 120 kg. Často uvažujem, ako dostať toľko tekutiny, samozrejme nesladenej a neochutenej, do maličkých detí. Neviem, ako vaše, ale moje deti keď piť nechceli, metali hlavičkou z boka na bok a nebolo možné im cumlík vložiť do úst.
Takže: prestaňme sa bičovať strachom o zloženie potravy. Ak konzumujeme dostatočné množstvo surovej zeleniny a ovocia a menej denaturovanej - mŕtvej stravy, t. j. tepelne a chemicky spracovanej, nemali by nám minerály ani vitamíny chýbať – až na vit. D, ktorý nám dodá slnko.
