V pondelok začíname vždy s úsmevom. Ráno býva ako každé iné – pracovné. Zaraďujem úlohy nielen kolegom, ale niektoré sa ujdú aj mne. Popritom stihnem hodiť okom do e-mailovej a písomnej korešpodencie. Farebnými zvýrazňovačmi si vyznačím dátumy, hlavne tie „ihneď“ a „obratom“. Poobede v pondelok idem porozprávať študentom Gymnázia V. P. Tótha v Martine o drogách, teda najmä o tom, prečo a ako im povedať nie. Na druhý deň ma čaká „utorková“ gremiálna porada vedúcich oddelení, na ktorej ich musím informovať o záveroch, úlohách, ktoré som si priniesla z minulotýždňovej porady regionálnych hygienikov SR v Dudinciach.
Streda, štvrtok, piatok budú prekvapením, sú to zatiaľ výnimočne nepopísané dni v kalendári, takže popri prerokovávaní a podpisovaní rozhodnutí, stanovísk, pokynov a opatrení, zmlúv či prideľovaní služobných vozidiel sa do nich vojde určite iks telefonátov, a to na 99 percent problémo- vých.
Popritom, čo musíme, chceme či môžeme robiť, dúfam vydrží krásne počasie i na víkend a ja sa so svojím milovaným štvornohým spoločníkom a pri veľkom šťastí aj so svojimi dcérami dostanem i do nádhernej prírody na svoju chalupu vysoko v horách mimo civilizácie, načerpať energiu a svetlo do ďalšieho pracovného týždňa. ⋌(MD)