V roku 1920 ho odkúpil Matej Daruľa, ktorý sa vrátil z robôt z Ameriky. Zariadenie v tom čase slúžilo ako zájazdný hostinec, ale bolo známe aj svojou pohostinnosťou predovšetkým počas konských trhov, ktoré sa konali v jeho tesnej blízkosti. Po smrti P. Daruľu v roku 1936 hostinec opäť zmenil majiteľa. Stala sa ním rodina Rajčanová. Po druhej svetovej vojne bol hostinec známy pod názvom U Valockých až do roku 1963, kedy za čias podniku Reštaurácie dostal názov Smíchov.
K získaniu nového názvu prispela najmä návšteva delegácie súdruhov z Prahy. A ako sa na dobrých Turčanov patrí, chceli si túto vzácnu návštevu čo najlepšie uctiť a pohostiť. Pohostenie sa nezaobišlo bez degustácie martinského piva, ktoré však Pražákom veľmi nechutilo. Tí po návrate domov, možno z recesie a možno z vďaky, svojim hostiteľom poslali celý jeden železničný vagón plný sudového piva - originál Staropramen zo Smíchovského akcionárskeho pivovaru v Prahe. Pivo po vyložení z vagóna putovalo do klenbovej pivnice pod hostincom a odvtedy sa tu datuje jeho čapovanie. Pivo začalo byť známe medzi Martinčanmi pod názvom Smíchov. V tomto období bola veľmi obľúbená aj smíchovská letná záhrada, kde si v tieni mohutných gaštanov mohli návštevníci vychutnať dobre vychladený čapovaný český pivný mok.
V roku 1971 bola k pôvodnej budove, v ktorej sa nachádzali jedáleň, hostinec a biliardová herňa, pristavaná ďalšia časť. Po kolaudácii sa tu roku 1972 sprevádzkoval nočný bar a kaviareň so salónikom. Poschodie slúžilo ako administratívna časť a zároveň aj ako ubytovňa personálu, hudobníkov a umelcov, ktorí pravidelne v bare vystupovali.
Smíchov bol čoraz známejší nielen medzi obyvateľmi Turca. Vďaka svojej polohe v tesnej blízkosti hlavnej cesty smerom na Banskú Bystricu, bolo zariadenie hojne využívané aj mimomartinskými hosťami. Prispelo k tomu nielen kvalitné pivo, ale aj veľmi chutná kuchyňa so svojou špecialitou Zbojnícka mladosť. Smíchov plnil úlohu reštauračného charakteru, v ktorom bolo sústredené aj učňovské stredisko v odbore kuchár a čašník. Návštevníci ho často využívali na organizovanie svadobných hostín, stužkových slávností a iných sviatočných podujatí.
Pre svoje kvalitné služby bolo toto zariadenie mnohokrát ocenené vládou Československej socialistickej republiky za úspešné pracovné výsledky a príkladnú iniciatívu.
Po roku 1989 štátny podnik Reštaurácie Martin vrátil Smíchov v reštitúcii dedičom pôvodných majiteľov. V roku 1993 Smíchov kúpil súčasný majiteľ Marian Slanina, ktorý spôsobom rodinného podniku pokračuje v rozvíjaní jeho úspešnej tradície. Teraz je to už 45 rokov, čo sa značka piva Staropramen ako jediná v širokom okolí podáva len v tomto zariadení . V marci roku 2004 sa začala rozsiahla rekonštrukcia a nadstavba Smíchova. Cieľom prestavby je zmodenizovať a zatraktívniť využitie objektu vybudovaním ubytovacej časti, doplnkových služieb a obchodov. K reštaurácii – pubu, kaviarni - herni a nočnému baru postupne pribúdajú služby a obchody.
Už dnes sídli v novozre-konštruovaných priestoroch desať podnikateľských subjektov.
(MS)
