Krčma jej strpčuje život
V roku 1994 na rohu Ulice Matúša Dulu prvý majiteľ objektu Marián Zvoda tu zriadil potraviny, ktoré v roku 1998 zmenil so spoločníkom Martinom Vrzalom na pohostinstvo M3. Sprvu púšťali reprodukovanú hudbu, neskôr na letnej terase hrávala živá kapela. Krčmička stojí v okrajovej časti Priekopy, v okolí je pár rodinných domov, v blízkosti sú aj paneláky. Anna Blahová býva v zadnej časti starého domu a od pohostinstva M3 ju delí jej dvor i pás záhrady. Sťažuje sa, že cez hlučný vetrák k nej vraj prúdi silný cigaretový dym, cez tenké steny počuje hlasnú vravu a vulgarizmy návštevníkov, no zo všetkého najviac jej počas letných večerov prekáža hlasná živá hudba, kvôli ktorej nespáva.
Keď sa na to sťažovala na mestskom úrade, zistila, že sused, ktorý jej pohostinstvom znepríjemňuje život, nemá všetky povolenia úplne v poriadku. Mal síce súhlasné rozhodnutie od hygieny, mestského úradu, hlavného architekta, no nemal oprávnenie užívať stavbu na pohostinstvo. Ak sa chcela Anna Blahová hlučného pohostinstva zbaviť, začala sa zaujímať na úradoch a listovať v zákonoch.
Písomná komunikácia s úra-dmi poriadne zhrubla. Medzi prvými na čiernu stavbu v roku 1999 upovedomila odbor životného prostredia na vtedajšom Okresnom úrade v Martine a žiadala o prešetrenie, ktorý jej dal za pravdu. Vlastník objektu naozaj užíval stavbu pohostinstva bez povolenia zmeny v užívaní stavby a sociálne zariadenie postavil tiež bez stavebného povolenia. Majiteľ si však neustále dopĺňal chýbajúce dokumenty, takže životné prostredie mu vydalo dodatočné povolenie k pohostinstvu, ktoré už tri roky prevádzkoval. Anna Blahová sa odvolala na krajský úrad životného prostredia, no ten rozhodnutie okresného potvrdil.
„Neviem už, čo mám robiť. Nemám nič proti podnikaniu, ale malo by rešpektovať súkromie občanov. Mne do toho môjho M3 zasahuje. Bojovala som za jeho zrušenie, ale prevádzkovateľ si povolenie dodatočne vybavil a z čierneho sa stalo odrazu biele. Nepomohla mi ani mestská polícia, ktorú som pravidelne kontaktovala. Keď ich auto zastavilo pred krčmou, hudba stíchla. Spísala som v roku 1999 aj petíciu, na ktorú sa mi podpísalo 20 obyvateľov, ale odpoveď mi neprišla. Vystúpila som niekoľkokrát aj na mestskom zastupiteľstve, apelovala na poslancov, ale márne. Nerozumiem tomu, ako môže niekto povoliť krčmu bez toho, aby sa opýtal suseda a vedel, čo schvaľuje? A ako môžu úrady tolerovať nedostatky podnikateľa a moje pripomienky neakceptovať? Mám predsa podľa občianskeho zákona isté práva, ale kto mi ich zabezpečuje?“ pýta sa Anna Blahová úradov i polície.
Problém riešili aj poslanci
Poslanec mestského zastupiteľstva za Priekopu Peter Kašuba nám povedal, že sťažnosťami Anny Blahovej sa poslanci zaoberali dlho. Navrhli aj nejaké riešenie, no z problému veľmi neubudlo. „Tiež by som nebol nadšený, keby som mal v susedstve pohostinstvo. Naozaj sme sa jej snažili pomôcť, ale zákony nám veľmi nepomáhali. Napríklad v žiadnom nebolo definované, ako ďaleko má byť pohostinstvo od susedného domu, nemali sme merač na hluk a ani VZN nehovorilo nič o otváracích hodinách. Až minulý rok sme na zastupiteľstve prijali po prvýkrát VZN, ktoré pre takéto zariadenia stanovuje presné a pevné otváracie hodiny podľa kategorizácie zariadenia a zmieňuje sa o hluku. Dokonca polícia už má aj merač hluku. To sú dva body, o ktoré sa môže občan oprieť. Ak sú porušované, treba na to upozorniť políciu. Nič iné pani Blahovej poradiť neviem,“ dodal Peter Kašuba.
Označil ju za chronickú sťažovateľku
Políciu volávala i voláva Anna Blahová často. Aj bývalý majiteľ M3 Martin Vrzal nám potvrdil, že polícia jeho pohostinstvo pravidelne monitorovala. Najmä kvôli hluku. „Hudobníkov som si pozýval až od roku 2004 a hrali na terase možno šesťkrát. Ale či prekročili decibely, to neviem. V mojom pohostinstve nikdy hluk policajti nemerali, lebo nemali ešte merače a zvyčajne som mával pustenú hudbu cez reproduktor. Tá hrala veľmi potichu,“ ohradil sa Martin Vrzal, ktorý priznáva, že doklady nemal všetky v poriadku. „Povolenia som si musel vybavovať dodatočne, lebo nie vždy som nevedel, že ich musím mať. Ale ostatné povolenia a doklady som mal vždy v poriadku, takže pohostinstvo nie je na čierno.“ Nad sťažnosťami bývalej susedky krúti hlavou a považuje ju za chronickú sťažovateľku. „Nerozumiem, ako jej môže prekážať dym z cigariet cez vetrák, keď býva v zadnej časti domu a vetrák je pri ceste? Všetko jej prekáža. Raz sme museli sklopiť reflektory na stĺpe, ktoré sa rozsvecovali na pohyb. Namontovali sme ich kvôli zlodejom. Doteraz nepochopím, ako jej mohlo svetlo z nich prekážať, keď reflektory zatieňovala do jej dvora strecha? S pani Blahovou sme mali problémy stále. Na všetko sa sťažovala. Jej by prekážalo aj to, že rastie tráva,“ mávol rukou.
Za mnou nepríde, radšej sa ide sťažovať
Pohostinstvo M3 od jari minulého roku vlastní Milan Sálus. Ani ten podľa Anny Blahovej nerešpektuje právo na súkromie. „Rozšíril vonkajšie sedenie, rekonštruuje sociálne zariadene, vybudoval tanečný parket, no ako som sa dozvedela na úrade, na nič z toho nemá stavebné povolenie. Z krčmy sa tiež denne ozýva niekoľko hodín detský krik, plač a deti hádžu na plechovú strechu skalky. Pred policajtmi to však nemôžem doložiť. Okrem toho v lete púšťa živú hudbu nad 50 decibelov. Všetky okná nám otočené k pohostinstvu a nemôžem počúvať rádio, pozerať televíziu... Taktiež v lete dýcham dym a pach spod kotla, v ktorom si varia hostia guláš,“ vymenovala Anna Blahová. Anna Vičanová, referentka mestskej stavebnej správy na martinskom mestskom úrade, nám povedala, že o žiadne stavebné povolenie Milan Sálus nepožiadal. Nie vždy ho však treba. Osobne pohostinstvo M3 navštívila, aby urobila štátny stavebný dohľad. „Je to zmes terénnych úprav, drobných stavieb a prenosnej konštrukcie. Každá má zo stavebného zákona iný režim. Majiteľ Milan Sálus nemal momentálne k dispozícií doklady od predošlého vlastníka, preto sme ho vyzvali na predloženie všetkých dokladov a dokumentácie k prevádzke. Podľa nich zistíme, čo užíva v súlade so zákonom a na základe zistení budeme postupovať v zmysle stavebného zákona,“ povedala Anna Vičanová.
Nič nemám na čierno!
Milan Sálus nám tvrdí, že všetky doklady a povolenia má. „Nechcem obchádzať zákon a nič nemám na čierno. Rekonštruujem sociálne zariadenie, na ktoré mal povolenie už predošlý majiteľ, posedenie i tanečný parket nie je stavbou, preto som o stavebné povolenie ani nežiadal. Hudbu hrávam tiež iba do desiatej večer. Nikomu nechcem škodiť. Všetko je ale o komunikácii. Pani Blahová za nami neprišla ani raz s konkrétnou sťažnosťou. Keby tak urobila, bol by som ju ochotný riešiť alebo hľadať kompromis. Lenže ona sa hneď uteká sťažovať,“ čuduje sa mladý podnikateľ, ktorého už na podnet susedy navštívili aj muži zákona. Šéf mestskej polície Jozef Ťapaj nám povedal, že od júla do septembra minulého roka dostal Milan Sálus blokovú pokutu za to, že nemal povolenie na tanečné zábavy a dohovor za prekročenie decibelov. „Keď som si bol povolenie vybavovať, povedali mi, že ho nepotrebujem. O tom, že smiem hrať hudbu iba do 50 decibelov, som netušil a dva týždne som od tohto dňa nehral. Lenže ľudia sa chceli zabávať a spísali petíciu. Chcel som hrať ďalej, lenže hudba pri 50 decibeloch je na tancovanie veľmi tichá. To je ako hlučná vrava. Preto som hľadal možnosti, ako to vyriešiť. Našiel som zákon, podľa ktorého súkromná osoba na súkromnom pozemku môže do 22. h hrať neobmedzene. Potvrdili mi to aj hygienici v Žiline. Preto v M3 už živá hudba v lete nehrá. Kapela spieva na vedľajšom súkromnom pozemku a naši zákazníci na ňu tancujú. Síce sa im to zdá byť postavené na hlavu, ale čo mám robiť, keď sa chcú zabávať a zákon mi to povoľuje iba takto?“
Tibor Záborský, vedúci preventívneho pracovného lekárstva na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Martine, však tvrdí niečo iné. „Zákon, ktorý by povoľoval šírenie hluku neobmedzene, na Slovensku neexistuje. Zvlášť pokiaľ by hluk súvisel s podnikateľskou činnosťou. Hluk vo vonkajšom prostredí cez deň a večer od 6. h do 22. h nesmie presiahnuť 50 decibelov, v noci po 22. h zas 45 decibelov,“ parafrázoval zákon Tibor Záborský.
Ostatným susedom hudba neprekáža
Ako sme sa dozvedeli od najbližších susedov, hudba z M3 im neprekáža. „Teším sa, že v lete hrávajú. Spievajú staršie piesne a rada ich počúvam z dvora,“ povedala nám starenka bývajúca neďaleko pohostinstva. Zlé skúsenosti a problémy s hlukom nemal ani ďalší blízky sused. Sťažnostiam Anny Blahovej teda Milan Sálus nerozumie. „Jej sťažnosti ma unavujú. Je zvláštne, že nikomu naokolo pohostinstvo neprekáža, iba pani Blahovej.“ Tá sa však bráni: „Keby bývali v tesnej blízkosti krčmy, hovorili by inak. Navyše si myslím, že občiansky zákonník je predsa viac ako VZN, ktoré povoľuje majiteľovi podnikať. Ak pohostinstvo zasahuje do môjho súkromia, nemalo by to byť zanedbateľné a mal by to niekto riešiť.“ ⋌M. DÍREROVÁ
