Rozdiel medzi formami pracovnoprávneho vzťahu je aj v rozsahu odvodovej povinnosti.
Zamestnanec
Ak dôchodca vykonáva prácu ako zamestnanie, platí poistné na nemocenské a starobné poistenie. Keď sa stane dočasne práceneschopným, má nárok na nemocenské. To je jedna z dávok, ktoré z nemocenského poistenia plynú. Na základe toho, že ďalej prispieva do dôchodkového systému, po skončení pracovného pomeru mu na základe žiadosti zvýšia dôchodok.
Práca na dohodu
Novelou Zákonníka práce, účinnou od 1. septembra 2007, sa rozšírili možnosti pracovať inak ako v zamestnaní. Na základe dohody o vykonaní práce je možné odpracovať 350 hodín ročne, čo je o 50 viac, ako bolo možné podľa predchádzajúceho zákonníka. Navyše sa opäť dá pracovať na dohodu o pracovnej činnosti, ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce, a to najviac desať hodín týždenne.
Ak dôchodca pracuje na dohodu, neplatí nemocenské ani dôchodkové poistné. Na jeho dôchodku sa to teda neprejaví. Takáto práca slúži viac–menej na prilepšenie. Z odmeny, ktorá za to dôchodcovi patrí, zamestnávateľ prispieva na úrazové a garančné poistenie. Prvé slúži pre prípad určitých následkov pracovného úrazu alebo choroby z povolania, druhé pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa.
Živnosť
Ak dôchodca vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť (živnostník alebo samostatne zárobkovo činná osoba), záleží na tom, koľko korún zarobil za predchádzajúci kalendárny rok.
Ak podľa výpisu z daňového priznania za rok 2007 zarobil viac ako 97 200 korún, od 1. júla 2008 musí platiť na nemocenské a starobné poistenie. Inak poistné platiť nemusí.
Novinkou je, že starobný alebo predčasný dôchodca, ktorý je zamestnaný, alebo ako živnostník prispieva do dôchodkového systému, už nemusí platiť na invalidné poistenie.⋌(JOČ)
