Vyrába husle podobné nástrojom z dielne slávneho cremonského majstra z 18. storočia Giusseppe Antonia Guarneriho, na ktoré hral najslávnejší husľový virtuóz obdobia klasicizmu Niccolo Paganini. Keď sme Braňa Kováčika navštívili, akurát pracoval na jednom z nástrojov. V jeho útulnej dielničke bolo cítiť vôňu dreva, ktoré musí byť perfektne vysušené. Preto od spílenia vhodného stromu po finálnu výrobu nástroja prejde bezmála desať rokov.
Nemci boli prekvapení
V súčasnosti pracuje martinský husliar na štyroch špičkových klasických sláčikových nástrojoch. Vyrába ich na objednávku pre nemeckých zákazníkov. Okrem dvoch huslí to bude aj viola a violončelo. Nemeckí zákazníci boli nadšení z ideálne pokojného prostredia, v ktorom Braňo Kováčik pracuje. Husle totiž vyrába v dedinke, ktorá nemá ani desať stálych obyvateľov. Nemci si u neho objednali nástroje pre celé sláčikové kvarteto. „Musia to byť nástroje špičkového vyhotovenia. Najskôr sme sa nevedeli dohodnúť, či to budú tieňované alebo staro vyzerajúce sláčikové nástroje, ale napokon chceli, aby som ich vyrobil moderným spôsobom. Husle vyrábam z najkvalitnejšieho materiálu so špičkovým a špecifickým zvukom. Okrem objednávok ich vyrábam aj do zásoby. Keď príde za mnou huslista, aby si vybral nástroj vhodný pre seba, je pre mňa i pre neho výhodou, ak si môže vyskúšať niekoľko huslí. Čo husle, to iný zvuk tónov, iná kvalita dreva a vzhľad. Ročne vyrobím priemerne šesť či sedem sláčikových nástrojov. Pracujem, ako najlepšie viem, precízne, čo si vyžaduje čas. Kým sa husle dostanú z dielne k zákazníkovi alebo priamo k hráčovi, trvá to dlho,“ povedal nám Braňo Kováčik.
Radí mu Dalibor Karvay
Pri husliach je dôležité, ak sa snúbi kvalita materiálu s kvalitou zvuku. Potom sú koncertné sláčikové nástroje vyhľadávané po celom svete. Ani husle Braňa Kováčika nezostávajú iba na Slovensku. V zahraničí je po nich dokonca oveľa väčší dopyt.
„Husliar, ktorého meno má medzi koncertnými umelcami dobrý zvuk, vyrába nástroje aj pre konzervatoristov. Na mojich husliach hral aj Dalibor Karvay. V okolitých krajinách mám obrovskú konkurenciu, lebo v nich pracujú skúsení husliari s dlhodobou tradíciou, a Dalibor hráva už iba so špičkovými nástrojmi. Som rád, že moje husle odskúša, poradí mi, ktoré tóny a ich farbu treba zvýrazniť a posunie pri zvuku nástroja dopredu. Dalibor posudzuje „stradivarky“ aj „guarnerky“. Vie, aké majú byť hĺbky, kedy má byť zvuk huslí silnejší a aké má mať zafarbenie. Potom hľadám nové materiály, aby som vyrobil husle s čoraz lepším zvukom. Husliar, ktorý používa jeden druh materiálu, sa nemôže profesionálne posúvať dopredu. V súčasnosti mám smrekové drevo z Roháčov, odkiaľ obchodník s drevom úspešne ponúkal materiál aj Špidlenovcom, vynikajúcim českým husliarom,“ pokračoval Branislav Kováčik.
Husličky z gaderského javora
Toto drevo má veľmi podobné vlastnosti smrekov z talianskych dolomitov. Na spodné dosky využíva Branislav Kováčik javor, ktorý ocenili aj viacerí odborníci. Toto drevo má hodnotu celého majetku. Pochádza z Gaderskej doliny a iných lokalít Veľkej Fatry.
Smrekové aj javorové drevo na husle musí byť veľmi husté a husliari si počítajú koeficienty jeho pružnosti. Ďalšie tajomstvo zvuku huslí spočíva v lakoch. Existujú liehové, poloolejové a éterické olejové laky zo stromov z tropických krajín, ktoré sú najkvalitnejšie. Olejové laky sa vyrábajú menej, ale používajú sa na špičkové nástroje.
„Ja nimi lakujem iba niekoľko najkvalitnejších nástrojov. Väčšinou totiž musím vyrobiť nástroj rýchlo, preto na použitie dlho schnúcich olejových lakov nemám dostatok času. Kupujem si iba jednotlivé zložky lakov a miešam a varím si do zásoby na niekoľko nástrojov sám. Existujú aj kvalitné liehové laky, ktoré čiastočne dokážu nahradiť laky z éterických olejov. Lieh ale môže rozpustiť spodnú vrstvu, farba sa roztečie a na husliach zostanú šmuhy. Olej sa krásne rozleje, nerobí šmuhy, ale dlhšie schne,“ vysvetľuje Braňo Kováčik.
Od Číňanov husle až také dobré nie sú
Jeho najznámejší nástroj ocenil v Náchode ešte v roku 2004 český husľový virtuóz Jaroslav Svěcený ako husle s druhým najlepším zvukom v medzinárodnej súťaži. Martinský husliar neskôr vyrobil nástroje, ktoré boli podľa odborníka ešte lepšie ako náchodské husle. Tento rok sa Braňo Kováčik bude uchádzať o ocenenia v medzinárodnej súťaži husliarov v Dolnom Kubíne, na ktorú chodia tí istí špičkoví husliari ako do Náchodu.
„Zdokonaľujem sa vo všetkom. Kvalita nástroja záleží na každom detaile. Už veľmi nemám čo vylepšovať, iba drobnosti. Pokročiť dopredu môžem iba rôznym kombinovaním materiálov a zisťovaním, čo je pre zvuk huslí najlepšie. Je to pre mňa úloha na niekoľko desiatok rokov. Chcem si neustále vylepšovať husliarske meno, získavať kontakty na najlepších muzikantov a vyrobiť pre nich veľa kvalitných nástrojov." Problémy s predajom nástrojov majú aj husliari. Čínania sa totiž vo veľkom pustili aj do výroby huslí. Vyrábajú ich na dobrej úrovni, takže huslisti sa niekedy rozhodnú kúpiť nástroj za nižšiu cenu, ak má dobrý zvuk. Takéto husle sa ale nikdy nevyrovnajú ručne vyrobeným nástrojom, ktoré majú svoju dušu. Koncertní majstri vždy budú kupovať len ručne vyrobené nástroje. Čínske husle slúžia huslistom skôr na prechodné obdobie. Kto sa chce vyvíjať smerom k špičke, ten si už čínsky nástroj nekúpi. Braňo Kováčik predal niektoré svoje nástroje aj za šesťcifernú sumu. Tritisíc eur je pre rakúskeho obchodníka za ručne vyrobené husle smiešna suma, s ktorou je však slovenský husliar spokojný.⋌
⋌BRAŇO GREGOR
