Štvrtok, 22. október, 2020 | Meniny má SergejKrížovkyKrížovky
NA SÚČASNOM TURČIANSKOM VIDIEKU SÚ POĽNOHOSPODÁRI V MENŠINE

Vôbec si nevážime ornú pôdu, vraj nás čaká Boží trest

TURČIANSKE poľnohospodár-stvo a potravinársky priemysel sú v súčasnosti vzhľadom na zamestnanosť v týchto rezortoch hospodárstva v našom regióne akoby na úpadku. Tvrdiť ale, že sú nepodstatné, by bolo veľmi krátkozraké. Naprí-klad v USA, ktoré sú nesporn

e svetovou superveľmocou, s výrobou potravín a poľnohospodárstvom súvisí až 60 percent finančného obratu v krajine.
S produkciou potravín sa totiž spája aj výroba poľnohospodárskych a potravinárskych strojov, priemysel hnojív, chémie, elektrotechniky, obalov, palív a biopalív, automobilov, odevov, textilu a obuvi, vodohospodárstvo, energetika, stavebníctvo, obchod so spomínanými komoditami a bankovníctvo. Ak by sa odborníkom podarilo vyčísliť, koľko miliárd korún v slovenskej ekonomike sa točí okolo výroby materiálnych a duševných produktov, ktoré akoukoľvek formou súvisia s výrobou potravín, spomínaných 60 percent by nebolo ďaleko od pravdy.

Skryť Vypnúť reklamu

V Turci zostalo torzo
Pre zachovanie potravinovej bezpečnosti Slovenska a každej krajiny platí pravidlo, že poľnohospodárske produkty zabezpečujúce výživu obyvateľstva, ktoré sú vypestované doma, sú v konečnom dôsledku pre vnútornú ekonomiku štátu najlacnejšie. Na Slovensku, a výnimkou nie je ani Turiec, často zaberajú kvalitnú poľnohospodársku pôdu fabriky. V Turci sa poľnohospodárstvo môže spoľahnúť na dostatok kvalitnej vody, relatívne čisté životné prostredie v prevažne podhorských oblastiach, ktoré sú vhodné najmä na živočíšnu výrobu. Z potravinárskeho priemyslu zostali v Turci už iba pekárne, bryndziareň, hydináreň, plniar-ne minerálnych a ochutených vôd. Po roku 1989 skrachovali martinské mliekárne, bitúnok a vrútocký mäsokombinát.
Po roku 1989 sa v turčianskom poľnohospodárstve veľa zmenilo a nesúvisí to iba s dotáciami, ale aj s produkciou poľnohospodárskych produktov v našom regióne. Z turčianskych polí takmer úplne vymizli zemiaky, klesli počty hovädzieho dobytka, rapídne sa znížil počet chovaných ošípaných, klesla aj produkcia obilia a hydiny. Naopak, zvýšila sa produkcia niektorých technických plodín, mierne narástol počet chovaných oviec, niektoré družstvá postavili vlastné výrobne mäsových a údených výrobkov, predajne a reštaurácie, pribudla plniareň potravinárskeho rastlinného oleja a jedna spoločnosť plánuje výstavbu prvej turčianskej bio-plynovej stanice.
V súčasnosti akoby turčianske poľnohospodárstvo, po tom, ako Slovensko prijalo dotačné pravidlá, ktoré mu stanovila EÚ, bolo skôr „údržbou“ vidieckej krajiny na základe rôznych environmentálnych pravidiel ako súčasťou modernej ekonomiky nášho regiónu.

Skryť Vypnúť reklamu

Dedinu zatrávniť, ľudí vytráviť
V Turci sme oslovili predsedov troch poľnospodárskych družstiev, ktorí pracujú
v horských a podhorských podmienkach. Ako nám povedal Ján Jesenský, predseda PD v Sklabini, z hľadiska dotácií treba podporiť tých poľnohospodárov, ktorí vyrábajú. Po zavedení dotácií totiž došlo k viacerým deformáciám a najlepšie zarábali tí, ktorí produkovali čo najmenej poľnohospodárskych produktov s čo najnižšími výdavkami na sejbu žatvu a chemickú ochranu plodín. „Zemička zem, čo to s tebou robia. Nivočia ťa. Za to musí prísť Boží trest,“ vzdychal starý muž, keď prechádzal okolo fabriky stojacej na bývalom poli. „Chcelo sa mi postáť a pridať sa k nemu, ale zmenil by sa postoj kompetentných k drancovaniu tej najúrodnejšej pôdy na Slovensku? S týmto citátom zo slovenského odborného poľnohospodárskeho časopisu úplne súhlasím,“ povzdychol si Ján Jesenský.
„Na jednej strane chceme zabrániť odlivu ľudí z menej atraktívnych regiónov, kompetentní hľadajú formy dotácií, aby regióny zostali živé, vitálne a poľnohospodársky produktívne. Čo ale urobíme proti odlivu mozgov. Všetci idú za lepším biznisom do zahraničia. Na Slovensku chýbajú kvalifikovaní ľudia, ktorí pracujú v poľnohospodárstve a pritom sme priemyslu otvorili daňové prázdniny. Ak má ale naše poľnohospodárstvo uživiť slovenské obyvateľstvo, musí mať na to podmienky,“ pokračoval.

Skryť Vypnúť reklamu

Kto chce dotácie, musí investovať do ekológie
Ak chce poľnohospodár pesto-vať krmoviny, musí ich predať alebo spotrebovať. Z energetického a cenového hľadiska a vzhľadom na ceny pohonných hmôt je najvýhodnejšie, ak akýkoľvek produkt zákazník spotrebuje čo najbližšie od miesta, kde sa vyrába alebo pestuje. V poľnohospodárskej oblasti, akou je Turiec, by rastlinná výroba mala byť nastavená na potreby produkcie potravín živočíšneho pôvodu. Každý poľnohospodár
v EÚ musí splniť náročné legislatívne podmienky z hľadiska ekológie živočíšnej a rastlinnej výroby a etiky chovu zvierat. V odborných kruhoch sa tomu hovorí „welfare“. Napríklad krava musí mať pohodu, dostatok potravy, čistú vodu, dostatok priestoru a tepla. Štyri stovky kráv v jednom z kravínov sklabinského družstva si vyžaduje 4tisíc m3 skladovacích priestorov na výkaly. Poľnohospodár pritom musí deklarovať, že skladovacie priestory sa monitorujú a zabezpečujú proti úniku. Ak chce družstvo čerpať dotácie z EÚ, musí mať na spomínané priestory stavebné povolenie na majetkovo vysporiadaných pozemkoch. „Ani jeden z hos-podárskych dvorov nemáme majetkovo vysporiadaný. Za socializmu boli pozemky spoločné, ale teraz nedokážeme zarobiť dosť peňazí, aby sme si ich mohli kúpiť. Otázka je, či družstvu tieto pozemky všetci majite-lia budú ochotní predať. Ekologické požiadavky EÚ a nájomné za všetky poľnohospodársky využívané pozemky, tvoria do-hromady cenu pôdy. Napríklad v Jasenskej doline je cena pôdy vyššia ako na úrodných parcelách pri Dražkovciach. Táto pôda sa predáva po 2 000 korún za m2, ale pre naše družstvo je 50 korún za štvorcový meter veľa.
V súčasnosti by sme potrebovali 25 miliónov korún, aby sme mohli kúpiť všetky pozemky na svojich hospodárskych dvoroch. Skĺbiť environmentálne požiadavky a pritom efektívne využívať pôdu nie je jednoduché,“ pokračoval Ján Jesenský.
Ak družstvo prepustí nad-bytočných pracovníkov, dotácia na pôdu mu zostane, ale musí zlepšovať mechanizáciu. Dotácie však boli dlho nastavené tak, aby poľnohospodári pestovali a chovali čo najmenej. Ako sa sarkasticky hovorí, dedinu treba zatrávniť a ľudí vytráviť a mať pokoj. Poľnohospodár, ktorý chce produkovať s perspektívou a s dobrým pocitom z práce, má najväčšie prob-lémy. Zamestnávať kvalifikovaných ľudí s dobrými platmi a dodržiavať pritom pravidlá ekonomiky sa v turčianskom poľnohospodárstve podľa Jána Jesenského nedá.
Sklabinské družstvo malo kedysi šesť kravínov na šiestich hospodárskych dvoroch, v kto-rých pracovalo 36 ľudí. Z nich polovicu tvorili dojičky. Tie v roku 1993 nadojili 1,5 milióna litrov mlieka. Teraz zamestnáva družstvo iba štyri dojičky, ktoré nadoja 3 milióny litrov mlieka, robia to ekologickejšie, ekonomickejšie a menej sa narobia. Všetky družstevné kravy už doja na jednom mieste a ušetrí sa na tom.
„Dotácie krivia ekonomiku. Teraz zostávajú v poľno-hospodárstve aj tie družstvá a podniky, ktoré udržia svoju ekonomiku iba vďaka dotáciám. Stačí diferenciálna renta, ktorú vymysleli odborníci ešte za čias Márie Terézie, pretože finančne oveľa náročnejšie je pestovať plodiny v horských oblastiach Slovenska ako na Žitnom ostrove,“ dodal Ján Jesenský.

Dotácie na hanbu
V Sklabini vyrábajú napríklad liter mlieka s miernym ziskom. Tržby za obilie išli o 100 percent hore. Na tzv. SAPS (forma príspevkov EÚ) je jednotná dotácia na obrábanú plochu, okrem toho existujú príplatky na plodiny, množstvo vyprodukovaného mlieka v prepočte na dobytčiu jednotku. V nevýhode sú poľnohospodári zaoberajúci sa prevažne živočíšnou výrobou v horských oblastiach, čo sa týka vo väčšej alebo menšej miere všetkých turčianskych družstiev. Ak chcú dotácie, pôdu na svahu nad 12 stupňov nesmú využívať ako ornú, lebo by porušili zásady správnej farmárskej praxe platnej v EÚ. Poľnohospodári na juhu Slovenska predávajú zrno a majú z neho čistý zisk. Poľnohospodári v podhorských oblastiach Turca sú zameraní na živočíšnu výrobu, dostanú menšie dotácie na ornú pôdu, lebo jej majú menej a zrnom živia hospodárske zvieratá. Preto všetci, ktorí chovajú dobytok a ošípané, sú ekonomicky v mínuse kvôli nízkym cenám hovädzieho a bravčového mäsa. Preto Slovensko, ktoré má 5,3 milióna obyvateľov, chová iba 500 tisíc kusov hovädzieho dobytka a Írsko, ktoré má 3,5 milióna obyvateľov a v porovnaní so Slovenskom v priemere dvadsaťnásobné dotácie na hektár pôdy, až 14-násobný počet týchto zvierat.
S chovom ošípaných je to ekonomicky ešte horšie ako s dobytkom. V Sklabini majú už dva roky prázdnu ošipáreň. Kilogram živej váhy ošípaných totiž nedokážu vyrobiť za výkupnú cenu 35 korún. Pri najefektívnejšom hospodárení na kilogram prírastku ošípanej treba 3 kilá krmív, ktorého kilogram stojí 12 korún. K tomu treba prirátať výdavky na ustajnenie, mzdu pracovníkom, vodu, na trojpercentný priemerný úhyn, preto cena kilogramu živej váhy ošípanej 40 korún je na hrane rentability. Preto chov ošípaných je výhodný na Slovensku iba pre Dánov, ktorí dostanú vo svojej krajine peniaze za to, že odišli z domáceho trhu, lebo šetria životné prostredie a dotáciu na technológiu, ktorú inštalujú na Slovensku, kde majú aj lacnejšiu pracovnú silu. V sklabinskom družstve naposledy kŕmil tisíc ošípaných jediný zamestnanec, ale aj tak to bolo nerentabilné.

Iba zlomok vidiečanov
v Turci pracuje
v poľnohospodárstve
Ľudia sa v Turci pôvodne usadili, aby obrábali pôdu. Drvivá väčšina obyvateľov vidieka už ale neobrába pôdu a necho-vá dobytok. Predseda PD
v Dubovom Miroslav Kmeť nám povedal, že o niekoľko rokov už nikto z mladých ľudí nebude mať záujem pracovať v ich poľnohospodárskom družstve. V produkcii sa poľnohospodári v Dubovom zameriavajú najmä na chov teliat do 120 kilogra-
mov, výrobu surového kravského a ovčieho mlieka a na pestovanie obilnín a repky. To je podnikanie, ktoré je ešte pre toto družstvo ako-tak rentabilné. Od Bohumíra Sumku, predsedu PD v Belej-Duliciach, sme sa dozvedeli, že Slovensko a EÚ v našej krajine veľmi slabo podporuje produkciu tradičnej poľnohospodárskej komodity strednej a severnej Európy – produkciu mäsa a mäsových výrobkov z ošípaných. Chov ošípaných viazal na Slo-
vensku až 50 percent poľno-hospodársky využívanej pô-
dy a tvoril obrat až 40 miliárd korún, čo je najviac zo všetkých poľnohospodárskych komodít. Naviac, konzumácia bravčového mäsa má v celej strednej a severnej Európe dlhodobú tradíciu a je oveľa vyššia ako spotreba hovädziny, hydiny a baraniny. Na zvýšenie produkcie ošípaných v našej krajine stačí iba nedeformovať trh nízkymi výkupnými cenami. Či v Turci prežijú chovateľské a pestovateľské tradície, od-skúšané nedeformovaným trho-vým mechanizmom stovky rokov, to ukáže budúcnosť.
BRAŇO GREGOR

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Päť chýb pri zateplení strechy
  2. Vitajte v postapokalyptickom svete
  3. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  4. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  5. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  6. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  8. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  9. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  10. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  1. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  2. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  3. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  4. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  6. Úprava osobného motorového vozidla
  7. Important information for Brazilians living in Slovakia
  8. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  9. Vitajte v postapokalyptickom svete
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 17 514
  2. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 15 332
  3. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 15 150
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 621
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 896
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 946
  7. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 9 929
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 524
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 442
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 250
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Ochrana pred búrkou

Zlepšili protipovodňové opatrenia.

Budovali nové odvodňovacie žľaby.

O petícii rokovali na ministerstve

Iniciátora petície Za zachovanie súčasnej platnej legislatívy v oblasti stravovania zamestnancov Ľubomíra Sečkára s jeho tímom prijala generálna riaditeľka sekcie práce Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Danica Lehocká.

Takmer polovicu pôžičky od štátu využijú na financovanie MHD

Týždeň pred vypršaním termínu na podávanie žiadostí o nenávratnú finančnú pomoc od štátu v súvislosti s koronakrízou sa rozhodli ju využiť aj v Martine.

Patrik Myslovič si už zahral v základnej zostave dvadsaťjednotky

Talentovaný futbalista Patrik Myslovič už v devätnástich rokoch hráva za reprezentačnú dvadsaťjednotku.

Patrik Myslovič (vpravo).

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zoznam odberných miest v Dolnom Kubíne, Námestove, Trstenej a Tvrdošíne

Samosprávy finišujú s prípravami na pilotné testovanie na COVID-19, ktoré sa začne už zajtra ráno.

Zamestnanec reťazca: Mali sme pozitívnu kolegyňu, musel som ísť aj tak do práce

Aké pocity zažívajú ľudia z prvej línie, sme zisťovali od zamestnanca nemenovaného obchodného reťazca.

Prinášame informácie o pripravovanom testovaní na Orave

Získať dobrovoľníkov ku odberom je v niektorých dedinách ťažké, v Sihelnom bude pomáhať aj starosta.

Už ste čítali?