OD PRVEJ PLATNE skupiny TEAM ubehlo dvadsať rokov. Nahrali ju v roku 1988 s novým spevákom Paľom Haberom a stala sa predajným hitom. Keď po roku išli teamáci koncertovať do Čiech, zažili šok - zistili, že sú populárni.
Team – tri kapely v jednom
Gitarista a zakladateľ Dušan Antalík zvykne hovorievať, že skupinu Team nosil v hlave ako malý chlapec, keď trávil čas sám v učiteľskom byte vo valčianskej škole, v ktorej učili jeho rodičia. Cítil v sebe hudobný duch a túžil po vlastnej skupine. Už na priemyslovke založil prvú vlastnú kapelu Midd, ktorej názov vytvoril z iniciálok jej hudobníkov – Milana, Igora a dvoch Dušanov. Milovali Pink Floyd, Genesis, Queen, Fermátu, Prúdy, no chodili sa pozerať aj na martinského hudobníka Šaňa Zacharidesa. „Priatelili sme sa so skupinami Elektra a Troll, s ktorými sme sa stretávali v jednej skúšobni. Na dvere sme si vždy vyvesili tabuľku: Nerušte – skúšame: Troll, Elektra a Midd. Raz som sa na ňu zahľadel a z iniciálok názvov a spojky som vytvoril TEAM, čo v preklade znamenalo skupina,“ vracia sa v spomienkach do roku 1980 zakladateľ kapely Dušan Antalík. Spolu s Ivanom Válekom, Milanom Dočekalom a Ivanom Marčekom sa osem rokov stretávali v martinskom Hifi-klube a neskôr aj v kultúrnom dome v Turčianskej Štiavničke, kde vznikol aj materiál na prvú platňu. Dobrých hudobníkov už Team mal. Dokonca aj Jula Kinčeka, producenta Petra Nagya. Chýbal už len spevák.
Srandovný Paľo Habera
Kapela mala vo výhľade dvoch adeptov. Kornela Kadlubiaka zo skupiny Gravis, ktorá sa zviditeľnila s piesňou Skúšky z lásky, a Paľa Haberu, vtedy speváka skupiny Avion. „Počul som jeho pieseň Výpravca vtákov. Spieval krásne a pomyslel som si, že by sa nám hodil. Keď sme sa dozvedeli, že sa skupina rozpadla, vyhľadali sme ho,“ spomína Dušan Antalík. Paľo Habera vtedy pracoval v kultúrnom stredisku v Bratislave. Ponuku od Teamu prijal a prišiel. Na tento deň si členovia pamätajú veľmi dobre. Lámač ženských sŕdc Paľo Habera prišiel s rodičmi a v svojskom štýle.
„Ako jedináčika si ho strážili,“ myslí si Dušan Antalík. Teamáci z jeho spevu síce neostali v nemom úžase, ale prijali ho za svojho. Jeho výzor vraj v tej chvíli absolútne nezavážil. „Zavážil skôr jeho dar osobnosti. Paľa by ste nespoznali. Nemal nič z toho, čím neskôr ohuroval ženské publikum. Nosil maďarské tenké fúziky, krátke vlasy a tričká z Maďarska. Vyzeral srandovne. Postupne zmenil imidž. Potom si nechal narásť vlasy, navliekol sa do rifľových kraťasov a stal sa z neho miláčik ženských sŕdc,“ smeje sa Dušan Antalík.
Šok na Václaváku
V roku 1988 naplánovala skupina prvú platňu. V Opuse však všetky termíny obsadila skupina Elán a sen o albume takmer vyhasol. Jeden termín sa však predsa len našiel. Teamáci dostali na prípravu platne len dva týždne.
Album ponúkli rozhlasu, ale ten začínajúcej skupine nedával veľa šancí. „Viac sme pre platňu urobiť nemohli, lebo sme odišli na vojnu. Len sme odrazu z rádia počuli Reklamu na ticho. A potom ju hrávali čoraz častejšie. Uchytila sa a preslávila nás,“ teší sa Dušan Antalík. Platňa išla na dračku. Predalo sa jej až 250 tisíc kusov a hity z nej priviedli skupinu na koncerty až do Čiech. „Zažili sme šok. Vypredali sme všetky haly, čo sa dovtedy podarilo iba Elánu a pár kapelám. V Prahe sme absolvovali aj prvú autogramiádu. Keď sme vyšli na Václavák, na celom námestí stálo hrozne veľa ľudí. Čudovali sme sa, čo tam robia? A oni čakali iba na náš podpis! Netušili sme, že sme až takí populárni. A už vôbec nie v Čechách. Lenže to, čo sa hralo v Slovenskom rozhlase, hrali aj u susedov, preto poznali aj slovenské hity,“ sprostredkúva prvotné pocity motor skupiny Dušan Antalík.
Rodný Martin bol k Teamu chladný
Prvým albumom sa Team pustil na cestu slávy. Takmer každý rok nahral album, ktorý priniesol skupine Zlatého slávika či Zlatý triangel. Tretí sa stal zlatým za miliónový predaj. S prvými hitmi cestovala skupina do Anglicka, Holandska a Nemecka. Vo Švajčiarsku dokonca vyšla aj esperantská verzia prvého albumu. Team ročne odohral stovku koncertov, už v roku 1994 jeho členovia koncertovali po tisícikrát.
„Boli sme hodne unavení. Mesačne sme mali aj 34 koncertov, niekedy aj dvakrát za deň. Tri a pol roka sme žili v hoteloch,“ zhrnie Dušan Antalík. Hoci Paľa Haberu a skupinu Team v Čechách i na Slovensku milovali, „rodný“ Martin ostával voči nim chladný.
„Hovorí sa, že doma nikto nie je prorokom. Avšak po čase sa to v Martine akosi zlomilo a naplnili sme počas koncertov haly aj tu. Teraz nás naopak Martin drží. Cítime sa tu strašne dobre. Pre Martinčanov vždy radi hrávame aj špeciálne veci,“ hodnotí Dušan Antalík. V roku 1995 si dal Team pauzu, no už o rok začala príprava na šiestom albume. Namiesto Paľa Haberu však na albume Voľná zóna odznel hlas speváka Romana Révaia. Po krátkej sólovej dráhe sa v roku 1999 Paľo vrátil do „domovskej“ skupiny a nahral s ňou siedmy album.
Ani v novom tisícročí Team nestráca dych a popularitu. Ôsmy album v roku 2002 priniesol skupine zlatú platňu, o rok neskôr päťčlenná zostava absolvovala veľké turné po Českej republike, kde ich koncerty navštívilo rekordných vyše 50 tisíc ľudí. Hoci éter zaplavili nové hlasy, noví interpreti a nové skupiny, ani po dvadsiatich rokoch sláva Teamu nebledne. Skupina vydala jubilejný 11. album a pripravuje turné po Slovensku i Čechách. No a 25. apríla sa zastavia aj na domácej scéne v Martine.
Všetku slávu si zlizol Paľo
Široká verejnosť má martinskú skupinu stále v povedomí aj vďaka Paľovi Haberovi, ktorý tri roky rozhodoval v súťaži Slovensko hľadá SuperStar. Paľo sa stal na dvadsať rokov nielen spevákom Teamu, ale aj jeho ozdobou a ťahákom koncertov. Davy priťahuje aj teraz, hoci má na tvári o pár vrások naviac. „Je pravda, že všetku popularitu si zlizol Paľo, ale ja som za to veľmi rád. Doslova nás núti chodiť s ním nakupovať, lebo mu je niekedy popularita na príťaž a v našej spoločnosti ju znáša ľahšie. Paľo je mucholapka, za ktorou sa všetci v meste obzerajú. Keď s ním vojdeme do obchodu, predavačky pištia a pýtajú autogramy.
„Nechcel by som byť v jeho koži,“ pokrútil hlavou Dušan Antalík a za všetkých členov skupiny dodal, že za popularitou nikdy nebažili. „Vždy sme sa považovali za normálnych chalanov v texaskách, preto nás zarazila aj prvá hromadná podpisovka na Václaváku. Odmietli sme ísť do Bratislavy, lebo tam sa všetko točí okolo biznisu. Hlboko v sebe nosíme detstvo, ktoré sme prežili v malom Martine a jeho okolí. Preto sme ostali tu a radšej splývame v dave bez neustálych autogramov, sledovania bulváru a pišťania predavačiek.“⋌MIROSLAVA DÍREROVÁ
