Keď vstúpite na detské oddelenie martinskej nemocnice, ocitnete sa uprostred džungle z knihy Walta Disneyho. Na strohé biele steny ju preniesla výtvarníčka Ivona Žirková (29) z Martina.
Viac sa realizuje v zahraničí
Nielen detskí pacienti v martinskej nemocnici žijú vďaka zvieratkám v rozprávke. Ivona Žirková dva roky mení na svet hrdinov z kníh aj steny detských zariadení najmä v zahraničí. „Na Slovensku sa veľmi nerealizujem. Martinská nemocnica bola výnimkou. Maľovanie na stenu je známejšie v zahraničí. Nedávno som sa vrátila zo Slovinska, no najčastejšie chodím cez istú agentúru do severských krajín ako Dánsko, Nórsko či Švédsko. Spravidla sú to detské centrá, ktoré v našich končinách nie sú ešte známe. K dispozícii mám obrovské steny, niektoré majú aj 500 metrov štvorcových, takže steny v martinskej nemocnici boli iba zlomok z toho, čo maľujem,“ opísala.
Bez predlohy maľovať nevie
So štetcom v ruke kreslí steny aj týždeň v kuse. Toľko jej trval aj prerod detského oddelenia MFN na džungľu. „Pracovala som od rána do večera. Keď sa pre niečo zapálim, idem naplno. Ku koncu mi však pomáhal otec. Ja som mu nakreslila kontúry postavičiek, on ich iba vymaľúval.“ Priestory centier či nemocníc zapĺňa hrdinami z rozprávok, ktoré si objednávajú podľa svo-jich predstáv zadávatelia. „Najčastejšie maľujem podľa všeobecne známych rozprávok. Zväčša sú to disneyovky z prostredia džunglí či podmorského sveta. Vždy mám pred sebou konkrétnu predlohu, bez nej by som maľovať nedokázala. Nemám fantáziu na rozprávky.“
Premaľuváva fotky
Pre Ivonu Žirkovú je totiž maľovanie rozprávok na steny iba doplnkovou formou umenia. V skutočnosti sa venuje fotorealizmu, ktorý vyštudovala na VŠVU v Bratislave, a jeden rok si dopĺňala vedomosti aj na pražskej akadémii umení. Najprv sa na svet okolo pozerá cez fotoobjektív, potom zachytený moment preštylizuje štetcami na plátno tak, akoby ste sa pozerali na fotku. „Nie som krajinkár, ani portrétista, i keď skúsila som si aj tieto polohy. Moje obrazy vyzerajú abstraktne, no vychádzajú z reality. Pri tvorbe ma oslovuje voda, pohľad cez ňu, cez jej kvapky,“ charakterizovala svoju tvorbu, ktorej prestíž zvyšujú aj ocenenia. Za diplomovú prácu, v ktorej premaľovala rozkúskovaný široký horizont krajiny, dostala cenu rektora a minulý rok získala 2. cenu Nadácie VÚB. Zaslúžila sa o ňu kolekciou aktu ženy v nadrozmernom akváriu, ktorý si kvôli tvorbe nechala postaviť na dvore rodičovského domu.
Kukura chcel akty
Z tejto kolekcie jej už neostal ani jeden obraz. Všetky predala. Ten posledný si odniesol Juraj Kukura. „Znenazdajky mi zavolal a požiadal o stretnutie. Prišiel za mnou do Martina aj s Borisom Kollárom. Väčšina mojej klientely pochádza z Bratislavy, kde mávam aj množstvo výstav. Martin síce žije umením, ale nie natoľko komerčne ako väčšie mestá, akým je Bratislava,“ podotkla Ivona, ktorá však z rodného mesta odmieta odísť. „Ani nemôžem, milujem ho,“ vyznala sa. S výstavami Martin neobchádza, no neostáva iba pri hlavnom meste. So svojimi obrazmi už zašla aj do Prahy či Florencie. V týchto dňoch pracuje na ďalšej kolekcii. Fotomateriál si tentoraz priniesla z výletu po Thajsku a Kambodži. Ani tentoraz neprenesie na obrovské plátna vo svojom ateliéri exotickú krajinku, ale detaily kombinované klasicky - s vodou.
MIROSLAVA DÍREROVÁ
