Autorský tandem Jozef Beňovský – Vlasta Kunovská s kolektívom predstavili zámer komponovaným listovaním v osudoch a knihách slovenských spisovateľov. Program venovali stredoškolákom, myšlienka vychádzala z potreby orientovať pozornosť mladých na tvorbu zakázaných spisovateľov v krízovom období. Tých, ktorých postihol úplný zákaz písania po okupácii Československa v šesťdesiatom ôsmom roku. Program priblížil jednak živé osobné spomienky významných tvorcov literatúry na Slovensku, no listovanie sa sústredilo aj na ukážky a citáty z kníh disidentov či emigrantov.
Vybrané autentické ukážky filmových záznamov odkryli vzácne dokumenty uchovávané v archíve literárneho múzea. V scénickej podobe Listovania... dostala významný priestor tiež dnešná stredoškolská generácia. Ukážky literatúry predstavovaných spisovateľov interpretovali študenti druhého ročníka herectva Strednej súkromnej umeleckej školy v Martine.
Účinkovanie v programe MLJ na pôde Biblickej školy bolo ich martinskou premiérou. Gabika Očkajová, Julka Oľhová, Kristínka Lenárthová, Linda Kočnerová a Vratislav Velits si naštudovali literárne ukážky v rekordne krátkom čase. V ich podaní zneli citáty z tvorby Dominika Tatarku, Hany Ponickej, Jaroslavy Blažkovej, Jozefa Milučkého a Petra Repku. Úvod Listovania... patril štyridsať rokov starým dokumentárnym obrazovým záberom. Tanky okupačných armád pohybujúce sa v uliciach mierového Československa umocňovali legendárne piesne Karla Kryla a Marty Kubišovej.
Program si prišli spolu so svojimi pedagógmi pozrieť študenti dvoch martinských gymnázií – V. P. Tótha a J. Lettricha. Nezmyselná smrť Danky Košanovej rezonovala v Biblickej škole pred mladými ešte po štyridsiatich rokoch veršami Ako zomierajú srnky. Stále aktuálne myšlienky Dominika Tatarku, jedného z najvýraznejších odporcov okupácie na Slovensku, zneli z plátna a naživo ich tiež citovali stredoškolskí študenti.
Po sugestívnom spisovateľovi Tatarkovi sa v dokumentárnej ukážke mladým prihovorila rovnako autentická Hana Ponická. V osobnostne zaujatom rozprávaní vypovedala o tom, ako to bolo v spisovateľskej obci na Slovensku i v Čechách po roku 1968. Diváci sa dozvedeli veľa informácií o spisovateľkinom disidentskom osude, jednej z mála signatárok Charty 77 na Slovensku. V kontraste k osobným zážitkom zaznela ukážka z najznámejšej knižky Hany Ponickej, spisovateľky pre deti. Veselé príhody Ako štoplík do školy chodil – nechodil predniesla Kristínka Lenárthová.
Priblížiť Listovanie v pamäti mladému publiku mala na starosti Gabriela Gacíková. Redaktorka Rádia Regina z Banskej Bystrice sprevádzala dopoludňajší program príjemne bezprostredne. V moderátorských vstupoch uvádzala informácie o predstavovaných spisovateľoch. V Listovaní... bola na programe tiež Jaroslava Blažková. Obľúbenú spisovateľku literatúry pre dospievajúcu mládež zo šesťdesiatych rokov postihol osud emigrantky, s rodinou odišla do Kanady. Ukážku z jej kultovej knihy Môj skvelý brat Robinzon predniesol herecký adept Vratislav Velits. Mladých divákov zrejme zaujal ich veku blízky obsah spolu so šarmantným interpretom, lebo na konci prednesu zaznel spontánny potlesk. Jaroslava Blažková bodovala u dnešnej mládeže ešte raz, zaujala tiež premietaná krátka sekvencia z Nylonového mesiaca. Film vznikol podľa jej literárnej novely ešte roku 1965, a predsa sa v ňom generačne našli aj martinské dievčatá a chlapci roku 2008. Ďalším z predstavovaných slovenských spisovateľov emigrantskej generácie je básnik Peter Repka, jeden zo skupiny Osamelých bežcov. Komentár moderátorky priblížil jeho domácu tvorbu, odchod do emigrácie v Západnom Nemecku a ponovembrové návraty. Autorova reportáž uverejnená v Mladej tvorbe, obľúbenom literárnom mesačníku šesťdesiatych rokov, bola ukážkou v prednese Lindy Kočnerovej. Zhodou okolností v nej preniesla pozornosť na martinskú pôdu roku 1967. Sem prišiel Peter Repka ako redaktor Mladej tvorby, aby urobil anketu a rozhovor medzi stredoškolákmi tunajšej priemyselnej školy.
Listovanie... prinieslo prelínanie minulosti so súčasnosťou. Syn spisovateľa Petra Repku sa síce narodil svojim rodičom po emigrácii v nemeckom Frankfurte, no aktuálne hľadá ako režisér svoje korene na Slovensku. Film Martina Repku s priliehavým názvom Návrat bocianov mal premiéru roku 2007 a celkom nedávno bol tiež jedným z nominovaných na filmárske ocenenie Slnko v sieti. Autori programu aj tu počítali s mladým divákom. Zaradili sekvenciu z filmu Martina Repku o vysťahovaní a návrate. Do krajiny svojich rodičov sa vrátil nielen ako režisér, momentálne žije na Slovensku.
Oblúk listovania v kultúrnej pamäti Slovenska a Slovákov sa v programe uzavrel tým, čím začal. Pieseň Karla Kryla Bratříčku, zavírej vrátka... zaznela na záver už nie na pozadí tankov v auguste 1968, ale po návrate kultového speváka z emigrácie. Tentoraz ju s ním spievali na Námestí SNP v Bratislave davy nadšencov počas nežnej revolúcie v novembri roku 1989...
(VK)
