Počas posledného mesiaca nás Janko Kŕč vítal v práci s informáciou, za koľko to ešte má. Škrtal si dni v kalendári, odpočítaval. Dráždil nás tým, ale v dobrom slova zmysle. Kým nám sa parilo z hlavy pri predstave na hŕbu práce, on uvažoval, ako bude čoskoro vegetiť. Na dôchodku.
Odprevadili sme ho teda. V uto-
rok sme mu podali ruku a hodili bozk na líce k 60. narodeninám i na rozlúčku. A to na symbolic-kom mieste – v strojárňach, kde Janko ako redaktor presne pred 40 rokmi začínal. Aby nezabudol, že raz písal aj pre Nový Život Turca, darovali sme mu z recesie titulnú stranu zo športovej prílohy, na ktorú sme vložili jeho fotky i texty, ušité presne na neho. A aby nezabudol ani na nás, venovali sme mu album fotografií z redakčného archívu. K nim pribudli aj fotky z rozlúčkového večera, na ktorý prišli aj bývalí kolegovia – Zuzka Bukovská, Miro Ruttkay (obaja na snímke) a Jaro Podhorský.
Omladli sme i trochu zosmutneli. Janko náš kolektív osviežoval vtipom, noviny zas dobrými titulkami. My však veríme, že hoci sa na dôchodok tešil, dlho nečinne sedieť nevydrží a budeme ho medzi nami často vítať.
Všetci mu prajeme veľa zdravia, šťastia, radosti z vnúčat a krásnych spomienok na nás.
(RED)
