Martinský cintorín je v niektorých jeho častiach doslova zahádzaný odpadom. Najmä pri plote vedľa potoka nájdete divoké skládky, ktoré zrejme vznikajú po nedisciplinovaných návštevníkoch cintorína.
Na hromade odpadu ľahko identifikujete staré vence, zvädnuté kvety a igelitové vrecká. Pohľad to nie je veľmi príjemný a už vôbec nie dôstojný miesta odpočinku našich najbližších.
Prvotným problémom je určite ľudská ľahostajnosť. Na-
ozaj by stačilo urobiť iba niekoľko krokov a smeti nahádzať tam, kde patria – do kontajnerov. Často však volíme kratšiu cestu odporu a veci si zľahčujeme. Na čo sa budeme „tárať“ tak ďaleko, keď tu kúsok od nás už aj tak niekto našiel miesto, ktoré využil na odloženie odpadu? Potom sa čudujeme, keď sa z malej kôpky smetí stáva hora špiny, ktorá nám už je potom proti srsti.
Každé pietne miesto má ale aj svojho správcu. Ten by mal vedieť, v akom stave sa cintorín nachádza. Ak zistí nedostatky, mal by čo v najkratšom možnom čase urobiť nápravu. Občania daňami, a nie malými, prispievajú do mestského rozpočtu. Aj preto si zaslúžia, aby cintoríny boli rovnako čisté a upravené ako napríklad pešia zóna v centre mesta. Navyše pre mesto, ktoré sa uchádza o titul Európske hlavné mesto kultúry, by to mala byť nielen povinnosť, ale najmä samozrejmosť. V neposlednom rade dôležitú úlohu by mala zohrať aj mestská polícia. Ná-klady na ňu sa zvyšujú, logicky sa očakáva, že jej príslušníci sa zamerajú aj na divoké skládky. Je jasné, že policajti nemôžu byť všade.
Dlho sa však hovorí o kamerovom systéme, ktorý by mohol v takýchto situáciách pomôcť. Pred okom kamery by si aj nespratníci možno uvedomili, že nie okolitá príroda, ale kontajnery sú na smeti. ROMAN KOPKA