- Mužstvu som veril, veď už pred odvetnou časťou som deklaroval, že má všetky predpoklady na to, aby postúpilo do vyššej súťaže. Tieto moje slová mali povzbudiť hráčov a vliať im do žíl potrebné sebavedomie. Zároveň som si bol vedomý aj toho, že podstatnú časť nášho hráčskeho kádra tvoria hráči v ideálnom futbalovom veku. Uvedomil som si, že by bolo obrovskou chybou nevyužiť ich potenciál. V prvom rade im bolo treba dostať do hláv, že majú obrovskú možnosť postúpiť a urobiť radosť všetkým, ktorí fandia valčianskemu futbalu. Samozrejme, všetko neprišlo samé od seba. Za úspechom, ktorý sa podarilo dosiahnuť, treba hľadať poctivý prístup k tréningovému procesu a aj k samotným zápasom. Každý tréner má svoju futbalovú filozofiu, ale ak ju jeho zverenci nepríjmu za svoju, je zle. Pochopiteľne som rád, že sa mi hráčov podarilo presvedčiť, pričom ma veľmi teší, že za dôveru sa mi oplatili tým najkrajším spôsobom. Už na jeseň si mužstvo vypracovalo slušnú východiskovú pozíciu a v najlepšej možnej chvíli začali naše výkony gradovať. Mužstvo na jar ani raz neodchádzalo z ihriska porazené. To je vo vyrovnanej súťaži, akou bola túto sezónu IV. liga, cenný úspech. O našej stabilnej forme svedčí aj fakt, že rovnako dobre ako doma, sme dokázali zahrať aj na ihriskách súperov. Už som spomínal, že som v silu kolektívu veril od samého začiatku. Definitívne som si však vydýchol až po našej remíze v Trebostove, keď bolo jasné, že postup nám už nikto nevezme.
- V Trebostove sme odviedli počas tejto sezóny kus poctivej roboty. Najlepším dôkazom tohto tvrdenia je naše 3. miesto v konečnej tabuľke. Podľa môjho názoru je bronzová priečka v daných podmienkach a v danej situácií našim výkonnostným maxi-
mom. K dispozícií som mal naozaj minimálny počet hráčov a len zhodou viacerých priaznivých okolností, sme v súťaži na to nedoplatili. Také umiestnenie sa podarí získať raz za niekoľko rokov, pretože z dlhodobého hľadiska sa v takýchto podmienkach medailové pozície dobíjajú veľmi ťažko. Kostru mužstva tvorí 11 alebo 12 futbalistov, ktorí sú v IV. lige schopní súperiť s tými najlepšími. Keď niekto z nich vypadne, nemáme zaňho adekvátnu náhradu a potom trpí celá naša hra. To sa asi najviac prejavilo v závere ročníka, keď sa dokázali presadiť mužstvá so širšími hráčskymi kádrami. Samozrejme, hráčsky deficit sa neprejavuje len v zápasoch, ale aj v tréningovom procese. Hráči majú svoje civilné zamestnanie, niektorí pracujú na smeny, ak im vyjde služba nebodaj na nedeľu, už máme problém. Keď sa k tomu pridajú zranenia, vykartičkovaní hráči, potom naozaj nemá kto nastúpiť. Napriek všetkým spomínaným okolnostiam sa snažím mužstvo na každý zápas čo najlepšie pripraviť a vydolovať z neho maximum. Úspechom je aj to, že Trebostovo inkasovalo počas sezóny najmenej gólov. V súčasnom modernom futbale takmer všetko vychádza z pevnej defenzívy a my sme sa na ňu v tejto sezóne mohli spoľahnúť.
- Táto sezóna bola z našej strany vernou kópiou tej minulej. Po slabšej jeseni nasledovala fantastická jar. Pred štartom ročníka sa zdalo, že v Turanoch nebudem ďalej pokračovať, ale nakoniec sme sa na poslednú chvíľu dohodli. Príprava tak bola veľmi krátka a to bol jeden z dôvodov našej slabšej jesennej výkonnosti. Počas zimnej prestávky mužstvo tvrdo pracovalo, dohnalo zameškané a v tejto súvislosti musím spomenúť neoceniteľnú prácu môjho asistenta Branislava Pronaja. Navyše sa nám podarilo vystužiť káder, čo bolo ďalšie obrovské plus. Na hrote nám začala výborne fungovať spolu-práca Orolína s Matuškom. Nový impulz do nášho herného prejavu preniesol aj kreatívny Ociepka, ktorý sa po zranení vrátil do kádra Veľké množstvo dobrej práce pre mužstvo odviedli aj Huťka a Vaňko. Na druhej strane defenzívu skvele dirigovali Kúdelka s Račekom a čomu nedokázala zabrániť obrana, to zneškodnil vynikajúci Machovič. Hráči dokázali pochopiť moju filozofiu zónového bránenia, z ktorej vychádzal náš herný systém. Výborne vykrývali nebezpečné priestory, aktívne napádali súpera už na jeho polovici, získavali lopty a z toho vyplynulo množstvo prečíslení a rýchlych brejkov. Tvrdá zimná drina sa vyplatila, v závere súťaže nemali hráči ani najmenšie problémy s kondíciou. Svedčí o tom aj fakt, že v posledných deviatich zápasoch sme neokúsili trpkosť prehry. Samozrejme, dobré výsledky by sa bez zomknutého kolektívu a skvelej partie nikdy nedostavili.
- Pred sezónou sa nám rozpadla kostra tímu. K zmene došlo aj na trénerskom poste, keď Mareka Hollého nahradil Anton Görög. Bolo nám jasné, že mužstvo bude potrebovať istý čas na to, aby sa zžilo s novým trénerom a bolo schopné zaplátať diery po odchode opôr. Príležitosť dostali viacerí mladí futbalisti a hráči, ktorí v predchádzajúcej sezóne neboli pevnou súčasťou základnej zostavy. Po náročnom štarte do súťaže sa výkony stabilizovali. Pozitívny výsledkový obrat nastal v domácom zápase proti silnému Kysuckému Lies-kovcu, v ktorom sa nám z 0:2 podarilo otočiť na 3:2. Zimovali sme na 8. mieste a vzhľadom na spomínané okolnosti sme mohli byť s týmto umiestnením spokojní. Nasledovala tvrdá zimná príprava, pričom všetci zainteresovaní pristúpili k svojim povinnostiam zodpovedne. Opäť sme sa trošku dlhšie rozbiehali, hráči neboli zvyknutí na takú tréningovú záťaž, čo prispelo k našej kŕčovitosti. Zainteresovaní dali hlavy dokopy a v trojuholníku funkcionári, tréner, hráči, sme si všetko otvorene vydiskutovali. Od zápasu v Tepličke opäť všetko fungovalo podľa našich predstáv. Navyše, vo viacerých dueloch sa ukázala sila kolektívu a mužstvo dokázalo zvrátiť aj stratené zápasy. Pred sezónou boli určité obavy z toho, či dokážeme plnohodnotne nahradiť hráčov, ktorí z kádra odišli. Ligový ročník však ukázal, že mužstvo vedie tréner a hrajú v ňom futbalisti, ktorí sú ochotní pracovať ako jeden tím. Problémov bolo v tejto sezóne dosť, ale to, že sme ich dokázali zvládnuť, o niečom svedčí. (rb)
