ZAUJALO NÁS

Za úspešným podujatím sa zvykne dať bodka, trebárs aj v podobe otvorenia fľašky šampanského. Po niekoľkodňovej skvelej práci, ktorú odviedli divadelníci v rámci martinského festivalu Dotyky a spojenia, by to bolo aj namieste.

Záverečná debata Pod lampou mala byť akousi šľahačkou na torte, akýmsi vyvrcholením atraktívneho a čoraz viac divákmi obľúbeného festivalu. No nestalo sa tak. Šľahačka nečakane rýchlo skysla a viacerým, ktorí z nej mali možnosť ochutnať, je možno ešte aj dnes poriadne nevoľno. Debata, ktorej scenár „nečakane“ zmenil moderátor Štefan Hríb, postupne nadobúdala konfliktný charakter a privádzala prítomných do varu. Namiesto avizovanej diskusie o festivale sa pred verejnosťou prala špinavá martinská divadelná bielizeň, pod chvíľou sa strieľal jeden vlastný gól za druhým. Otázky, ktoré boli v diskusii otvorené, sú dozaista legitímne, len miesto a čas, kde na ne mali prísť odpovede, neboli zvolené najšťastnejšie. Ak mal Róbert Mankovecký nielen pocit, ale aj presvedčenie, podložené dôkazmi, že s financovaním rekonštrukcie Národného domu nie je všetko v poriadku, tak sa mal obrátiť na orgány, ktoré jeho podo-zrenia mohli preveriť. Možnosť na to mal viac ako rok, keď bol poverený vedením divadla. Ak to neurobil v tom čase, tak sa len ťažko môže zbaviť podozrenia, že precitol až po tom, keď prišiel o riaditeľskú stoličku. Ak sa Milovi Kráľovi, a možno aj ďalším, nepozdával spôsob výberu riaditeľa divadla, tak ho nemali verejne pochybňovať niekoľko mesiacov po funuse, ale v čase, keď sa o novom riaditeľovi rozhodovalo. Takáto oneskorená snaha nazvať veci pravým menom, nevyznieva veľmi úprimne, ale skôr detinsky. Možno sa bojovníci za pravdu držali hesla - radšej neskôr ako nikdy, ale v tom prípade by mali hrať s otvorenými kartami, nie so správami typu - jedna pani povedala. Ak má Andrej Hrnčiar, prípadne niekto ďalší, maslo na hlave, tak by mu ho nemali roztopiť tesne pred voľbami, ale teraz. Ak existujú dôkazy o nečestnom spôsobe rekonštrukcie divadla, tak treba ísť s nimi von. Nie je to len právo, ale aj povinnosť tých, ktorí možno nimi disponujú. Nielen pred verejnosťou, ale aj pred orgánmi činnými v trestnom konaní.