Longauerove

Výbojne počuteľný nesú-hlas, principiálna rebélia a otvorené revolucionárstvo – to sú dozaista prípustné formy odporu či nesúhlasu. Sú prirodzene blízke nejednému slobodomyseľnému umelcovi. Kto mal šťastie i česť stretnúť sa s profesorom Ľubomírom Longa

uerom aspoň raz zoči-voči, vytuší, že povahopis tohto originálneho výtvarníka je aj o rebelantstve. S osobnosťou grafika, grafic-kého dizajnéra alebo ak chceme – úžitkového grafika Ľubomíra Longauera – má možnosť stretať sa martinské kultúrne publikum v poslednom desaťročí častejšie. Ide o stretnutia naživo a ich dejiskom sú výstavné sály Turčianskej galérie či Českého klubu. Ľubomír Longauer na pôde mesta Martin (hoci nie je tunajší rodák) účinkuje zrejme rád, lebo tak robí na viacero spôsobov. Raz ponúka prijímateľovi výtvarného umenia podoby vlastnej tvorby na individuálnej výstave (Grafizmy 1998), inokedy je „za kurátora“ svojmu priateľovi a súputnikovi Petrovi Ďuríkovi (Príbeh knihy 2007) a ešte inak sa v Martine zúčastnil na kolektívnej výstave Súčasné umenie Turca 1990 - 2003. Najnovšie si Ľubomír Lon- gauer uviedol v prvom decéniu júla 2008 pod strechou Turčianskej galérie v živej a bezprostrednej reči ďalšiu zo svojich martinských výstav. Ako svojrázny rečník sa zaskvel originálnymi postrehmi a osobitými sentenciami. Citujúc „anfanteribl“ českej výtvarnej scény Milana Knížáka, vyhlásil: „Pokiaľ budem vládať, budem si svoje výstavy uvádzať osobne.“ To je tak trocha oživená myšlienka istého obráteného paradoxu. Hovorí, že vraj dobrý kurátor nepotrebuje výtvarníka. Podľa briskného kurátora potom ani dobrý výtvarník nepotrebuje kurátora. Čerstvý šesťdesiatnik Ľubomír Longauer v uvádzaní výstavy Iné veci bol toho jasným, neprehliadnuteľným dôkazom. Ešte tiež vyznáva so sebe vlastnou bezprostrednosťou a sympatickým nadhľadom, že si k vlastnému životnému jubileu sám venoval kuriózny darček. Na aktuálnej martinskej výstave predstavuje debutantsky - ako výtvarný umelec i osobný kurátor - pod názvom Iné veci svoju voľnú tvorbu. Riziko ísť s vlastnou kožou na trh vyváži umelcovi šanca vidieť tvorbu posledného obdobia pekne pokope, visieť na stenách Turčianskej galérie. Posúdiť jej kvality a hodnoty môže zvedavý návštevník v galerijných miestnostiach prvého poschodia počnúc júlovou vernisážou až do polovice septembra.