Aj keď túto medailu získalo v Budapešti približne 52 študentov, rozdiely medzi nimi boli nepatrné. Pri konkurencii študentov zo sedemdesiatich krajín sveta to bol veľký úspech. Podiel na ňom majú aj pedagógovia gymnázia Tatiana Rudzanová a Emil Demeter. Lukáš neváhal obetovať časť prázdnin štúdiu a príprave na olympiádu a vďaka tomu sa z desiatich najúspešnejších slovenských študentov dostal do štvorčleného slovenského tímu. Už to bol úspech. Jeho desaťdňový pobyt v Budapešti tvorili prevažne výlety a zájazdy. Iba dve dopoludnia boli súťažné. Študenti najskôr písali test, v ktorom dostali deväť úloh, na vypracovanie ktorých mali päť hodín času. Druhé súťažné dopoludnie patrilo pokusom. „Zaoberal som sa syntézou zlúčeniny odvodenej od glukózy a analýzam vzoriek v ôsmich skúmavkách. Myslím si, že úlohy boli náročné. Na olympiádu sme sa pripravovali na škole-niach slovenského tímu s pedagógmi Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Úlohy ale neveľmi zodpovedali tomu, na čo nás pripravili. Úlohou učiteľov z STU bolo preložiť úlohy z angličtiny do slovenčiny, my sme ich potom vypracovali, odovzdali a pedagógovia ich prekonzultovali. Takmer nikto sa nesnažil podvádzať, iba Tadžikistanci napísali svojim študentom do zadania časť vypracovaných úloh a boli diskvalifikovaní. Na relatívne veľa úloh, ktoré sa týkali väčšinou zásluh vedcov z Budapešti, sme mali málo času. Mená vedcov, o ktorých sa hovorilo, som vôbec som nepoznal. Jedného z nich nominovali na Nobelovu cenu a organizátori ho spomínali na každom kroku. Získal som ale viac ako polovicu bodov z teoretickej časti. Pomohlo mi, že mnohí pokazili písomnú časť asi ešte viac ako ja. Španiel, ktorý sedel vedľa mňa, nenapísal vôbec nič, iba listoval úlohami, jeden z Dánov celý čas hľadel do okna,“ povedal nám o olympiáde Lukáš Pogány.
Na základnej škole ho vraj chémia veľmi nezaujímala, zmenilo sa to až na gymnáziu, kde chodil na chemický krúžok. Tatiana Rudzanová, Lukášova učiteľka chémie, nám o ňom prezradila, že v začiatkoch si nevšimla ani tak jeho talent ako skôr záujem o chémiu. Na krúžkoch patril vždy k tým najaktívnejším. Niektorých žiakov zaujímali iba chemické pokusy, na olympiádu sa nepripravovali, ale Lukáš študoval aj samostatne. Poznatky, ktoré musel naštudovať, aby bol úspešný, neraz presahovali aj vysokoškolský rámec učiva. Lukáš má nejaké laboratórne vybavenie aj doma, ale robieva vraj iba pokusy s chemikáliami, ktoré nie sú nebezpečné alebo jedovaté.
„Na olympiáde v Budapešti nám organizátori ukazovali pokus s výbušninou, ale nebol veľmi vydarený. Sedeli sme veľmi blízko. Delo, z ktorého vyletela neskôr gulička, mierilo na mňa, potom ho otočili, ale výbuch bol ohlušujúci. Myslím si, že organizátori chceli na nás urobiť dojem, ale veľmi im to nevyšlo,“ doplnil Lukáš, ktorý sa chce v budúcnosti venovať predovšetkým analytickej chémii. „V praxi by som potom mohol skúmať napríklad znečistenie vôd chemickými fabrikami. Veľmi by ma zaujímal aj výskum a pedagogika.“
Lukáš je učiteľom už teraz. Pedagógovia ho už nechali vysvetľovať učivo z chémie i fyziky. Dokázal vraj bez prípravy veľmi jednoducho hovoriť o zložitej téme, aby jej spolužiaci porozumeli.
Lukášovi išla zo všetkých predmetov najlepšie telesná výchova. Jazyky nie sú jeho doménou, aj keď si uvedomuje ich dôležitosť. Nezaujímajú ho ani počítače a ak nemusí, nevyužíva ich. V škole si ho pamätajú ako žiaka, ktorý vraj často skúšal svojimi poznámkami trpezlivosť spolužiačok a učiteliek.
BRAŇO GREGOR
