19. aug 2008 o 0:00
Bulhari sa majú stále čo od nás učiť
Vedela som, do čoho idem. Na pobreží Čierneho mora som naberala eben aj po minulé dva roky, takže viem, že Bulharsko síce nepatrí medzi najčistejšie krajiny, ale ak bažíte najmä po mori a zábave, je to uspokojivé. Zo „slovensko-českého“ Primorska som sa v
rátila nadmieru spokojná a aj na luxusnejšom Slnečnom pobreží bolo fantasticky. Tretíkrát mi už nebolo. Vrátila som sa síce oddýchnutá, ale prázdna. Bulharská krajina mi nič nedala. A to som stavila na starobylý Sozopol, takpovediac skanzen s kamenno-drevenými domcami. Príťažlivosť mu nemožno ubrať, ale kazí ju taká typická a všadeprítomná bulharská „kultúra“ - špina. Bulhari sa snažia z mora vyťažiť čo najviac, ale asi málo do cestovného ruchu neinvestujú. Zmenili sa na krajinu kontrastov. Krása a čaro luxusných hotelov či pohľadných penziónov sa končí pri ich bráne. Za ňou začína suchá džungľa a smetisko. Turisti len znechutene pozerajú na vrakovisko áut, ktoré ostro kontrastuje so susedným super hotelom so super veľkým bazénom. Priamo pri vstupe do upraveného nočného baru odpudzuje páchnuca skládka odpadkov. Na tie natrafíte v Bulharsku úplne všade, na každom rohu, pri každom drahom hoteli, reštaurácii i na pláži. Ich mini odpadkové koše pre kvantum turistov nestačia a zvyčajne ich pod nánosom odpadkov ani nevidno. A to zariasené more, v ktorom kadečo pláva... No hnus... Bezprašnej cesty bez výmoľov a porozbíjaných chodníkov tu hádam ani niet. Ani zelenej trávy. Bulhari šetria na zálievke a nepoznajú ani kosu. Vôbec im neprekáža, že popri cestách na pláž a v parkoch turisti ohŕňajú nos nad vysokou a suchou burinou. To, čo po sebe zanechávajú turisti večer, nájdu aj ráno. Lebo okrem smetiarskeho auta upratovacie čaty nefungujú. Prechádzajúc okolo týchto „kultúrnych krás“ som si spomenula na sťažnosti našich čitateľov, ktorí sa pohoršujú nad neporiadkom v centrách miest či dedín. A pousmiala som sa. Hociktorá naša dedina, mesto či dolina sú čistejšie ako jedno z najnavštevovanejších pobreží v Európe. A to sa cez Turiec počas leta neprehrnie toľko turistov ako dovolenkárov v Bulharsku! Isteže, aj u nás úradujú z radov návštevníkov či domácich nekultúrne živly, ale vieme to po nich kultúrne odpratať. Určite môžeme závidieť Rakúšanom ich upravené a čistulinké ulice, ale Bulhari sa od nás v tomto môžu kadečomu priučiť. Čudujem sa dovolenkárom, ktorí sa vracajú roky-rokúce do tých istých letovísk. Z Bulharska som obišla tri a mám tejto krajiny v tomto živote akurát tak dosť. Som ňou prejedená, no lačná po kráse a kultúre. Rozmýšľam preto, že ju pôjdem ešte tento rok hľadať inde. A možno mi postačí aj naše malé, no čisté Slovensko.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
