Jeden z projektov – umenie a kultúra sa týka už predškolského veku dieťaťa. Jej cieľom je okrem iného rozvíjať tvorivosť dieťaťa pred pamäťovým učením a zvyšovať kultúrnu gramotnosť národa. Táto oblasť sa preto pretavuje od 2. stupňa ZŠ do povinného predmetu. V rámci zručností a schopností absolventa tohto predmetu sa uvádza okrem pochopenia zmyslu umenia a jeho hodnôt v každodennom živote človeka i schopnosť vyjadriť svoj zážitok z vnímania umeleckých diel.
Práve týmto cieľom je nápomocná i oblasť neformálneho vzdelávania, ktorá sa v posledných rokoch označuje pojmom: galerijná pedagogika. Nasledujúca anketa z diskusného fóra v Turčianskej galérii približuje jej princípy a môže poslúžiť i ako pozvánka na projekty a aktivity galérie v budúcom školskom roku.
Aké programy a aktivity si pod pojmom galerijná pedagogika môže predstaviť široká verejnosť?
- Verejnosť často vníma galériu len ako inštitúciu, ktorá ponúka len výstavné projekty. Galérie však dnes otvárajú dvere rôznym sprievodným edukačným aktivitám, ktoré tvorivým spôsobom a zážitkovou formou približujú návštevníkom výtvarné umenie (umeleckú osobnosť, vybrané diela, problém umenia) so snahou prepojiť svet umenia s aktuálnym svetom okolo nás. Ide o lektorské sprievody, tvorivé dielne, workshopy s výtvarníkmi, výtvarné ateliéry, hry s umením, besedy, vzdelávacie prednášky, animačné programy, tvorivú dramatiku, ako i rôzne edukačné materiály (pracovné listy, sprievodcovia, kufríky a i.).
Galerijná pedagogika je na Slovensku vcelku nový pojem. Kedy a pod akou hlavičkou začínala galéria realizovať edukačné aktivity?
- Isté formy edukačných aktivít sprevádzali činnosť našich galérií od začiatku vzniku týchto inštitúcií, zväčša pod hlavičkou kultúrno-výchovných činností. No vtedy sa neodvíjali od vlastnej teoretickej základne galerijnej pedagogiky. Tá sa u nás dnes len formuje.
Mnohí z vás sa zúčastnili na vzdelávacom projekte pre galerijných pedagógov s príznačným názvom Bližšie k múzeu, ktorý v rokoch 2004 - 2007 pripravila Nadácia Centrum súčasného umenia. Ako ovplyvnila účasť na tomto projekte metodiku ďalších aktivít v galériách?
- Program veľkou mierou prispel k profesionalizácii vzdelávacích oddelení slovenských múzeí a galérií. Vďaka nemu sme sa zamerali na nové stratégie získavania a udržania si publika a vymenili sme si množstvo skúseností s kolegami zo Slovenska i z Británie. Naše programy a projekty odvtedy dostávajú organizovanejšiu podobu, sú cielene orientované na rôzne skupiny návštevníkov a na konkrétne oblasti týkajúce sa galérie, umenia. Galerijní pedagógovia sú totiž v domácich podmienkach nútení pripravovať vzdelávacie projekty od prvotnej idey cez jej formulovanie, získavanie financií, až po samotnú realizáciu a vyhodnotenie aktivít.
Skúste zhrnúť cieľ vášho pedagogického úsilia v galérii, váš osobný vnútorný motív, ktorý vás ženie vpred, vašu víziu do budúcnosti.
- Nestačí len archivovať a robiť výstavy pre neznáme publikum. Publikum si treba vychovávať a byť s ním vo vzájomnom kontakte, cítiť jeho potreby a kultúrne ho usmerňovať. Snažíme sa prispievať k budovaniu vzťahu diváka k svetu umenia, k schopnosti čítať jazyk výtvarného umenia a orientovať sa v súčasnom, vizuálnymi podnetmi presýtenom svete. Veríme totiž, že človek, ktorý sa naučí dekódovať a vnímať umenie, dokáže lepšie porozumieť svetu, sebe i ostatným. Chceme tak otvoriť brány galérie, aby sa ľudia neobávali vstúpiť dovnútra, lebo umenie je tu pre nich a je súčasťou ich života.
Čo považujete pri vašej práci za najväčšiu prekážku?
- Galérie v tomto smere oplývajú nedostatkom pracovných síl, celá práca stojí na jednom človeku, ktorý je maximálne pracovne vyťažený. Značná kumulácia funkcií spomaľuje proces profesionalizácie a rozširovania tejto disciplíny. Okrem toho je galerijná edukačná činnosť nedocenená a často i nepochopená zo strany verejnosti i (vedenia) galérií. I verejnosť sama môže prejaviť svoje nároky.
Spomeniete si na nejakú pozitívnu skúsenosť, príjemnú spätnú väzbu z okolia alebo úsmevnú príhodu?
- Pozitívne je, keď sa návštevníci po čase opäť vrátia do galérie, alebo keď v niekom podnietime skrytý talent či chuť tvoriť. Niektorí sa tak stávajú milovníkmi výtvarného umenia na celý život a ovplyvnia tým i svojich blízkych. Nádherné je pozorovať moment, keď u človeka dochádza k spontánnemu údivu z umenia a následne k vnútornému dialógu s dielom, či už ide o dieťa alebo dôchodcu. Je to veľmi osobné. Dôležitá je však i stále väčšia akceptácia galerijného vzdelávania zo strany kurátorov, čo súvisí i s profesionalizáciou tejto oblasti.
Aká veková/ spoločenská skupina predstavuje najvyššie percento návštevnosti aktivít v rámci galerijnej pedagogiky?
- Sú to žiaci a študenti - od materských škôl, cez základné a stredné školy a deti špeciálnych škôl.
Na aké iné cieľové skupiny sú vaše projekty a aktivity okrem škôl orientované?
- Okrem škôl sú to rodiny s deťmi, malé deti s rodičmi na rodičovskej dovolenke, študenti VŠ, učitelia, dospelí, seniori a rôzne znevýhodnené skupiny (mentálne postihnutie, klienti resocializačných centier).
Galérie majú na pozíciu pedagóga v súčasnosti vyhradené zväčša len jedno pracovné miesto, česť výnimkám. Aká je ideálna predstava pre personálne vybavenie galérií v tejto oblasti?
- Ide o prežitok v myslení niektorých riaditeľov a odborných pracovníkov našich galérií. Jeden pracovník nestačí. Galerijno-edukačná práca si vyžaduje synergiu pedagóga, kunsthistorika a výtvarníka, prípadne iných profesií ako akteterapeuta či psychológa.
Projekty, ktoré v tomto smere galérie tvoria a realizujú, si často vyžadujú nemalé finančné náklady. Akým spôsobom projekty financujete? Majú náklady nejakú návratnosť? Aké vidíte možnosti sponzoringu?
- Projekty realizujeme takmer výlučne z finančných prostriedkov získaných z grantových systémov (hlavne MK SR a rôzne nadácie) a dofinancovávame ich z vlastných zdrojov alebo z rozpočtu zriaďovateľa. Náklady vynaložené na realizáciu takýchto projektov sú návratné iba čiastočne. Časť prostriedkov prichádza od sponzorov, ktorí však preferujú skôr materiálnu ako finančnú pomoc.
Úsilie a financie vynaložené na prípravu a realizáciu edukačných projektov môže mať i inú formu návratnosti. Aký prínos a zmysel majú preto takéto projekty a aktivity pre vašu galériu?
- Návratnosť sa nedá merať len finančným ziskom. Oveľa podstatnejším meradlom je návštevnosť podujatí, ktorá je mnohokrát násobne vyššia oproti bežnej návštevnosti, spokojnosť návštevníka, to je najlepšia forma reklamy. Pre všetky galérie je preto hlavnou formou návratnosti získavanie a výchova budúcich stálych návštevníkov. Z dlhodobého hľadiska tieto programy vedú ľudí k väčšej kultúrnosti a ohľaduplnosti voči okoliu.
Existuje vzájomná spolupráca edukačných oddelení galérií na Slovensku?
- Je veľmi prínosné spolupracovať s inými galerijnými pedagógmi. Vzájomnou podporou, výmenou poznatkov či informácií je možné si podstatne uľahčiť a zefektívniť prácu. Spolupracujeme zatiaľ však len na báze osobných kontaktov. Vo všeobecnosti je tu ešte veľa čo dobiehať. Ceníme si preto aktivitu Turčianskej galérie, možno podnieti rozvoj pravidelnej spolupráce.
Jedným z napĺňania hlavných motívov galerijnej pedagogiky sú aktivity umožňujúce návštevníkovi lepšie pochopiť a reflektovať aktuálnu výstavu. Na akú aktivitu by ste radi do vašej inštitúcie pozvali našich čitateľov v horúcich letných dňoch?
- Každá kvalitná výstava v ktorejkoľvek našej galérii je k dispozícii všetkým. V horúcich i daždivých letných dňoch je na výstave osviežujúco fyzicky i duchovne. Je vhodným priestorom úkrytu pred vonkajším zhonom a priestorom vnútorného otvorenia sa nezvyčajným zážitkom.
SILVIA RAJČANOVÁ
KTO HOVORIL
Diskusné fórum pripravila Turčianska galéria v spolupráci s Radou galérií Slovenska a neziskovou organizáciou Dotyky a Spojenia v Martine. Svoje projekty a aktivity k danej téme odprezentovalo šesť galérií a dvaja prizvaní hostia z pedagogických fakúlt. Na anketu odpovedali: Vladislav Malast (Slovenská národná galéria, Bratislava), Daniela Čarná (Galéria mesta Bratislavy), Monika Drocárová (Galéria Miloša Alexandra Bazovského, Trenčín), Zuzana Majlingová a Martina Garajová (Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica), Eva Mužilová a Viera Babjaková (Turčianska galéria, Martin) a Katarína Sokolová (Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela, Banská Bystrica).
