„Závažné reakcie sa prejavujú do hodiny po bodnutí. Prvé minúty a hodiny po ňom sú rozhodujúce. Pred tromi rokmi sme mali v ambulancii štrnásťročného pacienta. Bodla ho včela, do štvrťhodiny opuchol a začal sa dusiť. Museli privolať záchranku a odviezť ho do nemocnice. Až po tejto skúsenosti prišiel do našej ambulancie na alergologické vyšetrenie. Predtým ho hmyz poštípal, ale neprejavilo sa to alergickou reakciou. Mali sme aj pacientov, ktorí po uštipnutí včelou alebo osou dostali žihľavku. Nešlo o nič vážne, ale alergické reakcie aj tohto druhu netreba podceňovať,“ povedala lekárka Martinského centra imunológie Milada Makovická.
Bežnú nealergickú reakciu na bodnutie hmyzom spôsobuje jeho jed. Na zasiahnutom mieste pokožka opuchne, sčervenie, je teplejšia, prípadne svrbí. Opuch pri nealergickej reakcii zmizne do dvoch až troch dní. Alergické reakcie po bodnutí hmyzom môžu byť lokálne a celkové. Prejavujú sa aj inde ako na zasiahnutom mieste, napríklad žihľavkou, svrbením celého tela, opuchnutím tváre po bodnutí do ruky... V horších prípadoch alergická reakcia organizmu vyúsťuje do anafylaktického šoku, ktorý sa prejavuje poklesom krvného tlaku, ťažkosťami s dýchaním a následným kolapsom. Vážne alergické reakcie môže sprevádzať aj bolesť brucha, pomočenie alebo spontánne vylúčenie stolice. Na bodnutie hmyzom reaguje alergicky až tri percentá ľudí. Anafylaktický šok môže byť smrteľne nebezpečný. Môže sa prejaviť aj u ľudí, ktorí nikdy predtým netrpeli alergickými ochoreniami.
„Aj nealergická reakcia môže v niektorých prípadoch spôsobiť pacientom vážne problémy. Napríklad, ak sa mu do tela dostane veľa jedu z viacerých bodnutí naraz, alebo na citlivé miesta, ako je jazyk alebo krk. Ak opuch tlačí na hrtan, pacient sa môže dusiť. V praxi som sa na pohotovosti stretla s prípadom, keď včela bodla dieťa do jazyka, keď lízalo zmrzlinu. Takýto opuch rastie veľmi rýchlo a treba ho liečiť, aj keď pacient nie je alergikom,“ vysvetľuje Milada Makovická.
Do Martinského centra imunológie chodia desiatky alergikov na bodnutie hmyzom. Ich počet neustále rastie. „Mnohí pacienti sú vyľakaní a prídu týždeň po bodnutí hmyzom, keď ale už nemusia mať v krvi tzv. IgE protilátky. Či sú alergikmi, zistíme spoľahlivo vyšetrením krvi až dva mesiace po bodnutí hmyzom,“ dodala Milada Makovická.
Alergik môže alergológovi uľahčiť prácu, ak vie, aký hmyz ho pred alergickou reakciu bodol. Liečbe predchádzajú kožné alebo krvné testy. Pri alergických reakciách sa najskôr podávajú antihistaminiká. Alergénovou imunoterapiou (pacient dostáva dávky jedu hmyzu až sa stane voči nim imúnny) sa liečia symptómy alergií a trvá to tri až päť rokov. Je to riziková liečba pri dokázanom alergéne, ktorá sa nepodáva malým deťom.
Dôležitá je prevencia. Osy prilietavajú za sladkosťami, nealkoholickými nápojmi, odpadkovými košmi, ale priláka ich aj pot či aromatická kozmetika. Alergici by sa mali vyhýbať úľom, kvetinovým záhonom, miestam, kde môžu byť osie hniezda, nemali by nosiť výrazne farebné alebo čierne oblečenie...
ČO ROBIŤ
U detí nie sú reakcie na bodnutie hmyzom také časté a závažné. Horšie reagujú dospelí, ktorí trpia kardiovaskulárnymi ochoreniami alebo majú problémy s dýchaním. Väčšie riziko alergickej reakcie je aj u ľudí trpiacich atopickým ekzémom. Ak už alergik prekonal anafylaktický šok, mal by byť na alergickú reakciu pripravený. K jeho vybaveniu by mal patriť pohotovostný balíček, ktorý obsahuje adrenalínovú injekciu vo forme hrubšieho pera. Možno ju priložiť aj cez oblečenie k svalu. Pre alergika v ohrození života je dôležité, aby nečakal, ako prudko prebehne jeho reakcia. Mohlo by sa totiž stať, že si injekciu nestihne dať. Ak alergik nemá pohotovostný balíček, mal by ihneď telefonovať na číslo 112 a privolať si záchranku.
BRAŇO GREGOR
