Pod všadeprítomnou taktovkou starostu Maroša Halahiju a za účasti hostí z Poľska prebiehal trojdňový pestrý maratón kultúrnych, spoločenských i športových podujatí. V tunajšej celkom zaplnenej kinosále však určite dýchlo rýdzou človečinou na všetkých prítomných jedno báječné vystúpenie. Divadelník a umelecká duša dobre známeho Znievskeho rado/sť/dajného divadla Igor Mikula sa tentoraz zahryzol do poriadneho sústa. Podľa dávnejších textov Miša Kováča Adamova, napísaných pôvodne pre pochôdzkové divadlo z tunajšej histórie, pripravil ako dramaturg, režisér i herec sviežu, úsmevnú, prirodzenosťou a bezprostrednou vitalitou sršiacu ukážku trojgeneračného divadla z vlastných znievskych dejín. V scenári sa scénky volali Premonštráti, Plačky, Olejkár, Žobranie a Zatvorenie gymnázia.
Mimoriadne vzácne je na takomto divadle z výsostne vlastných zdrojov, že sa na súčasnom javisku oplatilo zahrať aj dnešným najmenším scénky z dejín obce, ktoré doteraz možno vôbec nepoznali. A našli sa v nich tak šarmantne, že pôvabu ich hry nikto neodolal. Pritom stáli na divadelných doskách po prvý raz. Nuž a ktože to bol taký smelý, presvedčivý, prirodzený a bezprostredný? Malé „herečky“ sa volajú Miška, Adrianka, Majka, Terezka a Lenka, a naozaj - ako sa hovorí – na scéne nemali chybu. V partii o trocha skôr narodených „dedinských“ žien – hereckých hviezd na kláštorských doskách, s ktorými treba radšej vari hneď vážne počítať - zaujali Janina, Janka, Maťa, Evka - tá s divadelným návratom po rokoch. Presvedčivé výkony tvrdila na javisku o trocha skúsenejšia, v úlohe „pánskejšia“ Andrea. No a chalani, tí už ozaj bez zaváhania dokázali, že sa síce vedia klbčiť, mlátiť aj prekárať, ale na javisku presne tak, aby to bolo ono. Zahrať svoje vtipné aj troška vážnejšie úlohy zvládli bezprostredne aj uveriteľne „olejkári“ Filip zvaný Fifo, Paľko – Pajo, Martin/Maťo, Matúš aj Ivko, rozkoš bola na nich pozerať. No a vážne aj „vážne“ scénky pripadli na štvoricu prevažne zakalených harcovníkov - rado/sť/dajníkov Palina a Norika s Igorom, ku ktorým sa svojím výkonom „v premiére“ slušne zaradil Miro...
Treba len dúfať, že také talenty nájdu ponúknutý priestor na kláštorskom ochotníckom javisku aj bez slávnostného výročia obce, ale zato už v niektorej z pripravovaných divadelných premiér.
VLASTA KUNOVSKÁ
