áty na akupunktúru, homeopatiu, manuálnu medicínu, akupresúru, masáže, kine-ziológiu, dietetiku, vodoliečbu, fytoterapiu.
Materinská láska je bez hraníc
Mladý muž sa zaľúbil do veľmi pyšnej a samoľúbej dievčiny. Tá ho vytrvalo odmietala. Až raz, keď ju opäť prosil, aby si ho vzala, zablysli sa jej oči a povedala: „Dobre, ale pod jednou podmienkou: donesieš mi srdce tvojej matky!“ Mládenec sa zdesil, ale jeho láska k dievčine bola natoľko silná, že sa rozhodol splniť jej želanie. Tak sa jednej noci dopustil matkovraždy. Hnaný hrôzou, utekal, čo mu sily stačili, no odrazu zakopol a spadol. V tom okamihu srdce, ktoré zvieral v dlani, zvolalo: „Synček, neublížil si si?“
Materinská láska je bezbrehá. História zaznamenala veľa prípadov, keď matka pre svoje dieťa podstúpila smrť, len aby ho zachránila. Medzi matkou a dieťaťom je od okamihu počatia pevná väzba nielen fyzická, ale aj psychická. Čo prežíva počas tehotenstva matka, to s ňou prežíva aj nenarodené dieťa. Okolie by nemalo na to zabúdať a malo by budúcej mamičke jej situáciu uľahčovať a spríjemňovať. Jedno čínske príslovie hovorí, že tehotná žena nosí pod srdcom šťastie. Žiaľ, nie vždy to tak chápeme.
Žena – matka zohrávala v spoločnosti odnepamäti nezastupiteľnú úlohu pre zacho-vanie rodu. Na nej spočívala tá najdôležitejšia úloha. V ľudskej spoločnosti spočíva starostlivosť o dieťa v prvých rokoch, najmä v období krátko po narodení, na matke. Je to zákon prírody. Láskyplné objatie matky a túlenie dieťaťa k sebe, jeho láskanie - to je to, čo dieťa k svojmu zdravému vývoju psychiky potrebuje. Len surovec môže takéto správanie matky označovať za rozmaznávanie a stratu času. Každý človek potrebuje lásku, o to viac krehké dieťatko. Nemôžeme čakať, že z neho vyrastie citlivý človek, ak je vychovávané „za studena“.
K tomu, aby sa matka mohla primerane o dieťa starať, potrebuje podmienky, duševnú a telesnú pohodu. Je dokázané, že nervózne matky majú nervózne deti. Ťažko sa dá očakávať, že žena, ktorá má podmienky ako tvrdý námorník, sa bude správať ako anglická lady, to jednoducho nie je možné. Matka aj otec sú pre dieťa prvotným vzorom. Nielen matkin prístup, ale aj otcove láskavé správanie harmonicky dopĺňajú citový vývoj dieťaťa. Práve citovú výcho-
vu v rodine sme začali v nedávnej minulosti podceňovať. Nie je surové správanie dnešných mladých ľudí len výsledkom „studeného“ prístupu dospelých v detstve? Ľudia si už dávno všimli túto súvislosť, preto
vzniklo porekadlo: Aké drevo, taký klin, aký otec, taký syn. Aká doska, taká latka, aká matka, taká Katka.
