Článok pokračuje pod video reklamou
Pritom stačilo, keby Stanislav Bernát, keď bol ešte vo funkcii primátora, splnil obsah zmluvy, ktorú uzavrel jeho predchodca Štefan Jokel. Iróniou osudu je, že bradatý spor vo finálnej fáze musí riešiť súčasný šéf mesta Andrej Hrnčiar.
O čo ide? Mesto Martin v zastúpení primátorom Joklom uzatvorilo 4. februára 1994 zmluvu o budúcej zmluve, podľa ktorej malo mesto ako povinná osoba po nadobudnutí vlastníctva k budove kotolne (oproti martinskej plavárni - poz. red.) spolu s pozemkom odpredať ich oprávneným osobám. Mesto už v čase nadobudnutia vlastníctva v roku 1996, keď už úradoval Stanislav Bernát, svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o budúcej zmluve nesplnilo. Jej znenie neuznalo a obrátilo sa na súd s návrhom o určenie zániku záväzku. Najvyšší súd SR v roku 2007 rozhodol, že zmluva z roku 1994 bola platne uzatvorená a na základe tohto rozsudku mesto Martin uzatvorilo v roku 2007 kúpnu zmluvu s oprávnenou osobou a predalo bývalú kotolňu tak, ako malo v roku 1996, teda po 11 rokoch.
V súčasnosti oprávnená osoba žaluje mesto o náhradu škody vo výške 10 miliónov korún za obdobie od 16. novembra 1997 do 26.júla 2007, pretože porušením povinnosti mesta uzatvoriť kúpnu zmluvu, tak ako vyplynulo zo zmluvy o budúcej zmluve, vznikla oprávnenej osobe škoda. Dňa 20. októbra 2008 súd rozhodol o nároku žalobcu na náhradu škody tak, že jeho nárok na náhradu škody považuje za dôvodný v celom rozsahu. V ďalšom konaní po právoplatnosti rozhodnutia súdu o základe nároku bude súd rozhodovať o zvyšku prejednávanej veci, čiže o samotnej výške škody.
Bývalý primátor Stanislav Bernát sa nám k problému veľmi vyjadriť nechcel. „Nehnevajte sa, ale dnes som už súkromná osoba. Ľudia sa vo voľbách vyjadrili tak, ako sa vyjadrili, a ja nemám potrebu z mojej strany niečo komentovať.“ Neskôr predsa len niečo dodal: „Nerozumiem tomu, prečo mesto spor prehralo. Mali by ste sa spýtať súčasného primátora, ktorý sa díva na naše mesto inými očami, prečo sa tak stalo.“
Andreja Hrnčiara slová jeho predchodcu zaskočili. „To snáď ani nie je pravda. Zrejme to nemohol myslieť vážne. Logika je predsa jasná. Ak by Stanislav Bernát dodržal pôvodnú zmluvu o budúcej zmluve, tak dnes tento problém riešiť nemusíme. Nikto z nás z tohto stavu nie je nadšený. Zdedili sme balvan, ktorý teraz musíme tlačiť pred sebou. Peniaze daňových poplatníkov, resp. majetok mesta, by sme rozhodne vedeli využiť aj iným spôsobom.“
Rozsudok o nároku na náhradu škody ešte nie je právoplatný a mesto Martin zvažuje, či sa má proti rozsudku odvolať alebo sa bude snažiť s martinským podnikateľom dohodnúť.
„Ak sa rozhodneme pre druhý variant, tak dohoda musí byť výhodná aj pre mesto,“ podčiarkol Andrej Hrnčiar.
Martinský podnikateľ Jaroslav Vach nám povedal, že nechcel ťahať spor na ostrie noža. Viackrát vraj prejavil záujem sa mimosúdne dohodnúť, čo vie doložiť aj korešpondenciou, ale nepochodil. Zdôraznil však, že rokovať je stále pripravený.
„Mimosúdna dohoda je vždy citlivá záležitosť. Už sme jednu v súvislosti s kauzou „hlavný kontrolór“ zrealizovali. Občania sa isto budú pamätať, že v tejto veci bolo vynesených viacero rozsudkov, ktoré skončili v neprospech mesta. Dalo sa predpokladať, že pri konečnom verdikte by sme ťahali za kratší koniec. Napriek tomu nás niektorí poslanci, najmä Jozef Bernát a Július Morgoš, za mimosúdnu dohodu kritizovali. V spore o kotolňu v čase môjho nástupu do funkcie primátora ešte nebol vynesený ani jeden rozsudok. Rozhodli sme sa, že si naň počkáme. Dôvod bol prozaický - transparentnosť. Ak by sme sa s pánom Vachom dohodli mimosúdne, tak by sme zas čelili podozreniam typu – čo ste za to dostali? Mrzí ma, že musíme strácať energiu v takýchto sporoch. Okrádajú nás o čas, ktorý sme mohli využiť efektívnejšie. Ale čo sa dá robiť. Je to neblahé dedičstvo, s ktorým sa musíme vysporiadať,“ povzdychol si Andrej Hrnčiar.⋌ROMAN KOPKA
