Príbovce boli po prvej svetovej vojne strediskovou dedinou či už pre sídlo notárskeho úradu, polície, ale aj pre zdravotníctvo. V čase absencie pôrodníc pri narodení detí boli pôrodné babice. V roku 1921 sa nimi pre Príbovce, Rakovo, Karlovú, Benice, Ďanovú, Laskár a Valentovú stali Anna Jarkovzsky a Anna Petrikovičová s ročným platom 400 korún. V čase socializmu sa pôsobnosť dedín rozrástla a terénnymi pôrodnými babami boli Mária Augustínyová a Anna Hrašková.
Pre ne to bolo zamestnanie na dvadsaťštyri hodín. Viac ako doma sa zdržiavali pri lôžkach budúcich mamičiek. „Ženy si mohli babicu vybrať. I keď boli dve, mali čo robiť. Mamu budili aj o polnoci. Chodili po ňu na voze a keď sa vrátila, otec ju už čakal pred domom a viezol na bicykli k ďalšiemu pôrodu. Neskôr si kúpila moped a cestovala ním,“ povedal nám syn Anny Hraškovej Jozef Hraško z Valče. Keď sa narodil on, pomohla mu na svet Mária Augustínyová, ktorá odrodila aj jeho troch súrodencov.
Anna Hrašková, rodáčka z Belej-Dulíc, si urobila zdravotnícky kurz po vojne, no k pôrodom ju volali aj počas Povstania. A to aj k partizánkam, kvôli ktorým vystavovala vlastný život. „Raz vlakom odviedla tehotnú ženu nejakého partizána do Banskej Bystrice. Naspäť však išla cez zasnežené hory pešo. Vtedy stretla Nemcov. Pýtali sa jej, kde sú partizáni. Bála sa, ale ukázala im opačný smer,“ poukázal na statočnosť svojej mamy Jozef Hraško.
Hoci nemala k dispozícii modernú techniku ako v nemocnici, bez problémov odrodila stovky detí. Ani jedno z nich jej nezomrelo. „Robila veľmi čisto. Každé prežehnala, umyla, zakrútila do perinky a vložila ho mame do náručia,“ pridala jeho manželka Margita. V päťdesiatych rokoch už v nemocnici zriadili pôrodnicu, doma rodili len niektoré ženy. Anna Hrašková sa o rodičky aj naďalej starala. Chodila ich navštevovať, ošetrovať pred i po pôrode, dievčatkám prepichovala uši. „Dojčiacim mamičkám radila, aby si prikladali na prsia teplú plienku, aby neprechladli a prsia si natierali maslom, aby sa im nezapálili bradavky,“ prezradila jej nevesta Margita Hrašková, ktorá svokrinu starostlivosť zažila na vlastnej koži. V jej rukách sa cítila v bezpečí. A rovnako aj ďalšie ženy z okolia. „Pracovala s lekárom v ambulancii, ale ženy za ňou chodili aj domov, hoci už bola neskôr aj na dôchodku. Ak prišli s chorým dieťaťom, stará mama vytiahla svoje bylinky a mastičky. Alebo sa len chceli uistiť, či im gynekológ naozaj dobre poradil. Je to zvláštne, ale jej verili viac ako odborníkom,“ začudoval sa so smiechom jej vnuk Tibor Záborský.
Podľa neho by sa mohol starý systém znova obnoviť. „Stará mama tehotné ženy navštevovala priamo doma, nemuseli cestovať za lekárom a čakať v čakárni. Nebolo to pre mamičky také stresujúce. Okrem toho ju poznali a dôverovali jej viac ako cudzej zdravotnej sestre,“ myslí si Tibor Záborský, pracovný lekár.
MIROSLAVA DÍREROVÁ
