Dôležitá je prevencia
Potkany a myši znepríjemňujú človeku život už veľmi dlho a on s nimi zvádza nikdy nekončiaci boj. Hrozba premnoženia potkanov nehrozí, ak sa pravidelne a celoplošne vykonáva deratizácia. Nikdy ňou nedosiahneme úplné vykynoženie škodcov, ale značne zregulujeme ich výskyt. Podľa slov Antona Fedora zo spoločnosti Fedorex, ktorá sa zaoberá touto činnosťou, je boj proti škodcom potrebný.
„Aj keď legislatíva neurčuje frekventovanosť výkonu, zaužívané sú jarné a jesenné termíny, pretože v tomto období majú hlodavce najlepšie podmienky na rozmnožovanie. V našom regióne väčšie firmy a spoločnosti deratizáciu nezanedbávajú, určité rezervy majú v tomto smere bytové spoločenstvá a súkromné osoby.“ Odborník na ničenie hlodavcov nám ozrejmil aj postup, ktorým bojujú proti škodcom. „Deratizéri aplikujú nástrahy v miestach výskytu hlodavcov, v blízkosti obydlí, kanalizácií či smetísk. Bežný človek ich najčastejšie pozná ako farebné granulky na podložkách v rohoch a kútoch pivníc. Spravidla býva bezpečnostné zafarbenie červené, modré alebo zelené a slúži ako upozornenie pre ľudí, že sa v ich bezprostrednom okolí vykonala deratizácia. Tieto prípravky vo forme prášku, prípadne granuliek spôsobujú hlodavcom, ale aj iným zvieratám zdravotné problémy končiace smrťou. Zhoršujú zrážanlivosť krvi a postihnutý hlodavec zahynie v priebehu niekoľkých dní. Tieto preparáty sú nebez-pečné aj pre domáce zvieratá, preto je nevyhnutné, aby ich majitelia zvýšili ostražitosť. V súčasnosti sa používajú veľmi moderné prípravky, ale na ich ďalšom vývoji sa neustále pracuje, pretože myši a potkany dokážu časom získať proti nim odolnosť.“
Ak sa rapídne premnožia hlodavci, je pripravený postup, ktorý by mal vzniknutú situáciu eliminovať. „Regionálny hygienik vydá pokyn na ohniskovú alebo lokálnu deratizáciu a ak by to bolo nevyhnutné, môže sa dokonca vykonať aj celomestská. Aby sa predišlo takýmto problémom, netreba zanedbávať prevenciu v podobe pravidelnej a komplexnej deratizácie,“ tvrdí Anton Fedor.
Neodolá ani betón
Potkany nám môžu poriadne skomplikovať život a spôsobiť množstvo nepríjemností. „Okrem toho, že prenášajú choroby, ako je salmonelóza, besnota, mor, spôsobujú aj materiálne škody. Napríklad v poľnohospodárstve znehodnocujú svojimi výkalmi uskladnené plodiny. Dokážu prehryznúť väčšinu materiálov a často spôsobujú škody v elektrických rozvodoch. Dostanú sa takmer všade, pretože ich rezákom neodolajú tenké plechy ani betónové steny,“ tvrdí skúsený deratizér. Takmer neobmedzené možnosti hlodavcov sa stali aj súčasťou laboratórnych pokusov. „Jedna odborná štúdia, prezentovaná názorným pokusom, jednoznačne dokazuje, že potkan sa vie cez odpadovú rúru bez problémov dostať až na piate poschodie. Vylezie z toalety priamo v kúpeľni a nezabráni mu v tom ani spláchnutie WC. Osobne som sa stretol s prípadom, keď sme museli usmrtiť potkana priamo v kuchynskom digestore. Dostal sa tam cez ventiláciu, no mal smolu, zasekol sa a von mu to už nešlo. Ak sa chceme vyhnúť takýmto nečakaným návštevám a predísť prípadným škodám, ktoré nám môžu spôsobiť, treba pravidelne a systematicky deratizovať,“ ešte raz prízvukuje Anton Fedor.
Stále
máme rezervy
Problematika deratizácie nie je cudzia ani technicko-hospodárskej referentke Okresného stavebného bytového družstva v Martine Soňi Klaudínyovej. „Naše bytové družstvo spravuje takmer 200 domov, čo je približne 550 vchodov. Každý rok v jarných aj jesenných mesiacoch vyzývame písomnou formou predsedov domov, aby si dali vo svojom objekte spraviť deratizáciu. Môžu si vybrať z ponúk piatich firiem, ktoré s nami dlhodobo spolupracujú. Tie od hlodavcov vyčistia pivničné priestory, ale aj kanalizačné šachty, záleží na zákazníkovi, akú službu si vyberie. Aj keď sa náklady na deratizáciu jedného vchodu zďaleka nepresiahnu tisíc korún, túto službu využíva len 14 percent nami spravovaných domov. Ak ľudia nenájdu potkana vo svojej obývačke, myslia si, že nemajú žiadny problém. Je to škoda, pretože pravidelnou prevenciou môžu predísť mnohým nepríjemnostiam,“ povzdychla si Soňa Klaudínyová.
Aj Jana Pedanová, vedúca technického oddelenia neziskovej organizácie Matra, ktorá spravuje mestské byty v Martine, má s deratizáciou svoje skúsenosti. „Vo všetkých bytových domoch, ktoré spadajú pod našu správu, vykonávame deratizáciu dvakrát ročne a to spravidla v marci a septembri. Minulý rok nás boj s hlodavcami stál 70 082 Sk (2 326,3 €)a tento rok bolo na deratizáciu vynaložených 67 400 Sk (2 237,27 €). Ak nám nahlási nájomník, domový dôverník alebo firma, ktorá vykonáva prieskum výskytu hlodavcov, ich zvýšenú koncentráciu, urobíme mimoriadnu deratizáciu. Tú musíme realizovať zväčša v lokalitách, ako sú Bambusky, pretože tie sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti smetiska a je tam vysoký predpoklad zvýšeného výskytu potkanov. Pred každou deratizáciu uskutočňujeme prieskum trhu a na základe zhromaždených údajov vyberieme najekonomickejšiu a najvhodnejšiu ponuku,“ uza-tvára Jana Pedanová.
ROMAN BREZNIAK,
Pavol Titurus
FAKTY
Dospelé potkany dosahujú hmotnosť 200 až 500 gramov a ich šupinatý chvost je kratší ako telo. Majú hrdzavú, prípadne špinavohnedú srsť. Brezivosť (gravidita) trvá u týchto hlodavcov 21 až 23 dní a vo vrhu majú od 6 do 12 mláďat, ktoré sa vyvíjajú veľmi rýchlo. Obrovský reprodukčný potenciál im umožňuje zvládnuť ročne až 8 vrhov, pričom pohlavne dozrievajú vo veku 3 mesiacov. Najneskôr po 14 dňoch začínajú vidieť, pohybovať sa a aktívne si vyhľadávať potravu. Potkany sú farboslepé, zle vidia a pri orientácii sa riadia najmä pomocou sluchu. Pomáhajú si aj chlpmi, ktoré majú uložené v srsti. Pohybujú sa hlavne okolo stien a pevných predmetov. Majú veľmi dobre vyvinutú chuťovú vnímavosť.
