o napriek nedávnej transplantácií pečene, strávi Vianoce s najväčšou pravdepodobnosťou v kruhu najbližších.
Obyčajný chalan
Na pohľad nenápadná, ale veľmi sympatická mamička úspešného športovca nemá príliš rada publicitu. Na začiatku našej debaty bolo cítiť, že sa už nevie dočkať konca rozhovoru, ale postupom času sa predsa len trošku rozhovorila.
„Jarko bol už odmalička dobrosrdečný. Napríklad, keď dostali ako chlapci spolu s bratom sladkosti na Mikuláša, on niečo zjedol hneď, ale odložil si aj na horšie časy. Keď už jeho starší brat sladkosti nemal, dokázal sa s ním podeliť o tie svoje. Spolu s manželom sme sa snažili vychovať z našich synov slušných ľudí a myslím, že sa nám to aj podarilo. Bola síce iná doba, aspoň mne sa zdá, že deti počúvali viac ako dnes. Hoci zvládnuť dvoch chalanov si aj vtedy vyžadovalo poriadne nasadenie.“
Musel všetko vyskúšať
Predchádzajúce slová Anny Katriňákovej potvrdila aj príhoda, o ktorej sa rozhovorila. „Obaja boli takí istí nezbedníci ako ich rovesníci. Museli všetko vidieť, vyskúšať a nedokázali poriadne obsedieť na jednom mieste. Manžel mal doma moped, ktorý bol pre nich veľkým pokušením. Keď sme boli v robote, potajomky sa na ňom vozili a zrejme už tam niekde sa zrodila ich vášeň k motorkám.“
Najkrajšie sviatky v roku majú aj u Katriňákovcov vždy svoje neopakovateľné čaro. „Chalani sa na Štedrý večer vždy veľmi tešili. Sviatočnú večeru dokázali skrátiť na pár minút, pričom ich pohľady neustále smerovali pod vianočný stromček. Po tom, ako sme im dovolili rozbaľovať darčeky, papiere lietali po celej izbe. Keď potom človek videl tú nefalšovanú radosť, to sa nedá slovami opísať a ničím nahradiť,“ spomína žena, ktorej všetci chlapi z domu upísali svoj život motorkám. Ona však ich koníčkom, nikdy nebola príliš nadšená.
„Manžel bol tiež motocyklový pretekár a presne som vedela, čo jeho záľuba obnáša. Tento šport je finančne náročný, človek mu musí venovať veľa energie a času. Pre mňa bolo najhoršie prekonať strach z toho, či sa náhodou niečo zlé nestane. Keď sa v otcových šľapajach vydal aj Jarko, snažila som sa mu to vyhovoriť. Samo-
zrejme, že zbytočne. Vždy tvrdil, že jeho otec bol pretekár, tak prečo by nemohol byť aj on,“ vracia sa k začiatkom synovej kariéry Anna Katriňáková. Budúci majster sveta však mal v mladosti oveľa širší záber a výpočet jeho záľub sa rozhodne nekončil pri motorkách. „Hrával futbal, dokonca staval modely a chodil s nimi aj na súťaže. No jeho veľkou záľubou boli zvieratá, pričom dodnes má k nim veľmi pozitívny vzťah,“ charakterizuje svojho mladšieho potomka matka.
Pozitívne správy
Ani vo chvíľach, keď Jaroslav Katriňák absolvuje svoju najťažšiu rely v živote, nezabúda na tých, ktorým vďačí takmer za všetko, čo má. So svojou mamou telefonuje každý deň. „Vždy sa teším na okamih, keď začujem v slúchadle jeho hlas. Už si viem aj cez telefón predstaviť, akú má náladu a ako sa cíti. Každým dňom sú naše rozhovory optimistickejšie a ak sa nevyskytnú komplikácie, Jarko by mohol byť na Vianoce doma. Ľudia na ulici sa ma pýtajú na jeho zdravotný stav, nechávajú ho pozdravovať a on je naopak neustále zvedavý na to, čo nového sa deje doma. Nezabudli naňho ani jeho kamaráti, dokonca ho boli pozrieť aj v pražskej nemocnici. Jarkovi, ale aj nám, sa ťažké chvíle prekonávajú ľahšie, keď cítime podporu okolia,“ úprimne priznáva žena s veľkým srdcom.
Negatívna skúsenosť
Spoločne so svojou nevestou si vzájomne pomáhajú pri prekonávaní neľahkej životnej situácie, ale ani im sa neprajníci nevyhýbajú. „To, aké nezmysly popísali o našej rodine v niektorých novinách, je na-ozaj poriadny úder pod pás. Plno lží a neprávd, neviem, odkiaľ majú títo ľudia informácie, no zo spoľahlivých zdrojov určite nie. Človek sa to snaží hodiť za hlavu, ale v takejto situácii je to oveľa ťažie. Seriózny novinár by mal písať pravdu a nie si prihrievať svoju polievočku na nešťastí druhých,“ uzatvára rozprávanie Anna Katriňáková. (RB)
PRIEREZ ŠPORTOVOU KARIÉROU JAROSLAVA KATRIŇÁKA
V slovenskom endure a
v cross-country zvíťazil celkovo deväťkrát. V slovenskom motocrosse zvíťazil spolu šesťkrát a je dvojnásobným majstrom Československa v endure. Už
v roku 1991 sa stal majstrom sveta v kategórii enduro. V roku 1995 bol v tejto triede vicemajstrom, päťkrát bol tretí v triede nad 500 ccm 4T. V roku 1990 v triede nad 500 ccm 4T skončil ako tretí na majstrovstvách Európy, v rokoch 1989 a 1995 obsadil druhé miesto v tej istej triede a v roku 2002 v triede nad 250 ccm 4T získal prvé miesto majstra Európy. V roku 1991 obsadil prvú priečku na medzinárodnej motocyklovej súťaži Šesťdňová. O dva roky tu získal taktiež skvelé tretie miesto. Začiatkom roku 2008 sa mal už po piatykrát predstaviť so svojím tímovým kolegom Ivanom Jakešom na slávnej Rely Dakar, no pred štartom bola zrušená pre teroristické hrozby. V minulosti získal na tejto prestížnej súťaži celkové 9. miesto. predstavil sa aj na Rely strednej Európy, ktorá je náhradou za Rely Dakar, kde štartoval s číslom 8. Celkovo obsadil vynikajúce 10. miesto. Na najdlhšej rely sveta, Transorientale 2008 z Petrohradu do Pekingu, skompletizoval svoju zbierku najcennejších trofejí. Vyše desaťtisíc-kilometrovú trať zdolal s najlepším časom nielen spomedzi motocyklov, ale aj áut a kamiónov a stal sa historicky prvým absolútnym víťazom rely Transorientale.
(SITA, RB)
