Banskoštiavničan Tomáš Lazar je majiteľom internetového antikvariátu. Na svojej stránke ponúka kúsky za pár drobných i za tisíce eur.
Z čoho pozostáva práca antikvariátnika?
- Knihy, ktoré ponúkam, musím najskôr kúpiť. Ľudia, čo ich predávajú, ich už nepotrebujú. Buď sa sťahujú a sú im na obtiaž, alebo ich zdedili a nevedia, čo s nimi. Deje sa to z ruky do ruky, ale aj cez internet. Nie je to stereotypná práca ako v bežnom kníhkupectve, nikdy totiž nevieš, čo a kde sa ti podarí nájsť.
Vedia Slováci, čo majú v knižniciach?
- Na Slovensku ľudia, žiaľ, často ani netušia, že knihy možno predať, a preto veľakrát končia na smetisku. Najlepšie výkupy som, paradoxne, zažil v zberniach (úsmev).
Stretol si sa aj s opačným prípadom, keď ľudia chceli speňažiť knihu v domnení, že má veľkú hodnotu?
- Stáva sa, že niektoré knihy si dediči nechajú práve pre ich vek, ten však nie je vždy zárukou hodnoty. Príkladom môže byť náboženský spevník z devätnásteho storočia s krásnou vykladanou väzbou. Vzbudzuje dojem, že keď je starý, bude aj vzácny. Opak je ale pravdou. Takých kníh je všade hromada, takmer v každej domácnosti nájdete starý spevník, bibliu, či domáceho lekára.Ľudia sa väčšinou zbavujú tých nesprávnych kníh. Brožúrka, ktorá vyzerá ako bezcenná, môže byť zaujímavá svojou úpravou, ilustráciami od známych umelcov. Niekedy rozhoduje edícia, či nízky náklad, v ktorom kniha vyšla.
Aké najvácnejšie knihy máš v ponuke a aké sú ich ceny?
- Snažím sa vyberať knihy, ktoré sú nejakým spôsobom zaujímavé, či už svojím obsahom, alebo ako umelecký predmet. Je to, samozrejme, subjektívny pohľad, no zo skúsenosti už viem, po čom je dopyt. Predávam bežné knižky na čítanie za euro, no i vzácne kúsky za stovky a tisíce eur. Najdrahšie sú staré tlače a grafiky s rytinami miest alebo mapy. Z tých ktoré vyšli v dvadsiatom storočí, sú to rôzne neobvyklé typografické úpravy alebo okrajové témy. Obľúbená je napríklad erotika. V minulosti išlo o tabuizovanú tému a vzniklo o nej viacero kníh, ktoré sa rozširovali tajne v úzkom kruhu ľudí. Dnes, keď sú erotické časopisy bežné, sa to môže zdať smiešne, ale krása týchto tlačí spočíva v použitom papieri, v grafikách podpísaných umelcami a podobne.
Existujú na Slovensku aj staré bibliofílie? Čo tento pojem vlastne znamená?
- Bibliofília je v podstate pekná kniha. Tento termín je ale v našich končinách trochu zdeformovaný. Rôzne tlače sa na Slovensku objavujú už v pätnástom storočí, no o knihe ako krásnom objekte, možno hovoriť až od dvadsiatych, tridsiatych rokov minulého storočia. V tom čase vznikla v Bratislave Škola umeleckých remesiel, kde sa začala vyučovať aj typografia. Tam pôsobili napríklad Mikuláš Galanda, Ľudovít Fulla alebo známy český typograf Zdeněk Ro-ssman.
Podarilo sa ti už objaviť knižný skvost na naozaj neobvyklom mieste?
- Takých historiek je viac, no použijem jednu, ktorú mi rozprával kolega z Čiech. Z výkupu, ktorý sa odohrával v zatuchnutej, špinavej pivnici, chcel už odísť. V starých bedniach nenašiel nič zaujímavé a bol sklamaný. Tesne pred odchodom si ešte skočil na toaletu, kde zažil šok. Medzi novinami pripravenými namiesto toaletného papiera našiel Nezvalovu zbierku Abeceda v úprave a s fotomontážami Karla Teigeho. Dnes má táto kniha trhovú hodnotu sedemsto, osemsto eur. Celkom šťastná náhoda.
V zahraničí je rozšírené zberateľstvo kníh. Nájdu sa takýto nadšenci aj u nás?
- V krajinách, ktoré majú bohatšiu kultúrnu históriu, je naozaj aj viac zberateľov. Slováci sa nezameriavajú až tak na bibliofílie, zaujíma ich skôr jedna téma, či žáner. Niektorí zbierajú knihy o meste, v ktorom žijú. Muži chcú často vlastniť kompletnú kolekciu dobrodružných románov, ktoré čítali ako deti. Obľúbeným artiklom sú aj kuchárky, alebo šlabikáre. Pre časť kupujúcich sú dôležité ilustrácie, iní chcú mať v knižnici všetky publikácie jedného autora. V Čechách som sa stretol s človekom, ktorý zbieral čisto vydania Babičky od Boženy Nemcovej. Sám mám klientov až z Japonska, ktorí vo veľkom skupujú české a slovenské detské knihy, pretože ich fascinujú naši ilustrátori.
Ktorých kníh vo svojej knižnici by si sa nikdy nevzdal?
- Mojej práci sa nedá venovať bez záujmu a osobného zanietenia. Veľakrát zažívam dilemu, či niektoré knihy posunúť ďalej, alebo si ich nechať (úsmev). Zbieram napríklad modernú českú a slovenskú typografiu, prvé vydania slovenských nadrealistov alebo publikácie o Banskej Štiavnici, kde žijem.
Stretol si sa v praxi aj s falzifikátmi?
- Určite, falzifikátov je veľmi veľa. Bežnejšie ako falšovanie starých rytín, pri ktorých sa používali špeciálny papier aj farby, sú falzá moderných grafík. Pre faľšovateľov je pomerne jednoduché vytrhnúť stranu z nejakej knihy a doplniť tam podpis maliara. Takýchto „zaručene“ pravých diel sú na trhu stovky. Ak kupujete starú knihu alebo obraz a sami si nie ste istí, mali by ste sa poradiť s niekým, kto sa v tom vyzná.
Myslíš, že ľudia v súčasnej uponáhľanej dobe čítajú menej ako v minulosti? Akú knihu by si im odporučil?
- Aj dnes číta dosť ľudí. Majú dokonca oveľa širšie možnosti, ako pred desiatkami rokov. Nečíta sa všetko za radom ako za komunizmu, ľudia si môžu vybrať to, čo im sadne. Súčasní čitatelia majú podľa mňa vyhranenejší vkus.
A čo by som im odporučil? Asi nejaké sci-fi, ktoré mám rád.
⋌IVA ZIGOVÁ
