Dojčenie má dva základné významy. Vytvára pevné puto medzi matkou a dieťaťom, a to často doživotne ovplyvňuje citový vývoj človeka. Zároveň dodáva dieťaťu najideálnejšiu výživu, ktorá je predpokladom jeho zdravého telesného vývoja. Dojčenie ochraňuje dieťa pred infekciou, žalúdočnými kolikami, zabezpečuje pre mladý organizmus v adekvátnom množstve a zložení všetko, čo potrebuje. Je to potrava veľmi ľahko stráviteľná. Čím dlhšie matka dieťa dojčí, tým viac sa u neho znižuje riziko cukrovky, obezity, infarktu a alergie. Dojčenie je užitočné aj pre matku, pretože ju chráni napríklad pred rakovinou vaječníkov, pred osteoporózou a inými chorobami. Podľa niektorých výskumov dojčenie znižuje aj pravdepodobnosť vzniku popôrodnej depresie. Veľa rokov bolo nahrádzané umelou výživou. Tá má význam hlavne vtedy, ak matka nemá mlie-
ko, ale nikdy nemôže nahradiť dojčenie, ktoré je dôležité hlavne v prvých šiestich mesiacoch života. Vďaka novým poznatkom a osvete sa mnohé mladé ženy k dojčeniu stavajú zodpovedne, chápu, že je to vzácny spojenec zdravia. Len asi dve percentá matiek nemôžu dojčiť.
Prvé jedlo – prvá láska. Príroda vytvorila dokonalý mechanizmus, ktorý sa postupne prispôsobuje novorodencovi. Materské mlieko obsahuje všetku výživu, ktorú novorodenec potrebuje v prvom období života. Prvá tekutina, ktorá hneď po pôrode z prsníka vychádza – kolostrum - je prvé mlieko a obsahuje protilátky. Ochraňuje novorodenca pred infekciou a pred novorodenec-
kou žltačkou. Po tejto etape sa prsníky zväčšia, spevnejú, oteplia sa a z bradavky začne vytekať tekutina belšia, než bolo „prvé mlie-
ko“. Takéto mlieko obsahuje menej bielkovín, ale viac cukrov a tukov. No toto ešte nie je konečné mlieko, to príde až za niekoľko dní, bude redšie a belšie.
Ak novorodenca matka priloží k prsníku hneď a bude ho dojčiť vždy, keď si žiada, mlieko začne byť produkované vo väčšom množstve. Pri dojčení je dôležitý aj priamy kontakt s matkou, pri ňom dieťa cíti vôňu jej tela. Takže dojčenie nie je len potravou pre telo, ale je aj „výživou“ pre rozvoj psychiky a vzťahu.
Dojčenie znižuje pravde-podobnosť črevných nákaz, ktoré často novorodenca postihujú, ochraňuje ho proti infekciám dýchacích ciest. Niektoré výskumy dokazujú, že dojčené deti majú v dospelosti koeficient inteligencie vyšší ako nedojčené. Jedni považujú za príčinu obsah niektorých látok v materskom mlieku, ktoré podmieňujú vývin nervových buniek, iní majú názor, že láskavý prístup matky k novorodencovi podporuje produkciu určitých látok na povrchu mozgových buniek a tým deti získavajú odolnosť proti stresu a psychickej únave v dospelosti. Zdá sa tiež, že ženy, ktoré hneď po pôrode začnú dojčiť, skôr sa po pôrode zotavia, rýchlejšie u nich dochádza k zastaveniu popôrodného krvácania, zotaveniu maternice a ľahšie sa vracajú k svojej pôvodnej telesnej hmotnosti.
