Takto to počúvame zo všetkých strán a úst, čítame o tom i počúvame z rôznych zdrojov. Je to naozaj tak? Prečo sa čoraz viacej stretávame s príbehmi slobodných matiek, na ktoré sa ich partneri vykašľali? Je pravda, že v dnešnom zvrátenom svete, v ktorom tradičná rodina predstavuje už takmer gýč, si ženy hľadajú mužov len ako darcov spermií. Nespravodlivosť sa teda deje na oboch stranách. Egoistických žien i mužov je veľa. Kto však na to doplatí najviac? Dospelý si poplače, nosí v srdci smútok, ťažobu na hrudi, no v konečnom dôsledku si to najviac odnesie nevinné bezbranné dieťa, odkázané na svojich rodičov. Život je nespravodlivý a denne nám prináša nové príklady práve takéhoto konca lásky či chybných rozhodnutí. Zmeniť to však môžeme jedine svojimi názormi a trvaním na bežných rodinných tradíciách. Život na divoko sa síce môže zdať uľahčujúci pre rodiča, dôsledky neúplnej rodiny sa však časom určite prejavia. Len tak sa môžeme vyvarovať situácie, do ktorej sa dostala aj jedna naša čitateľka, ktorej príbeh prinášame v tomto čísle MY Turčianske noviny. Za kratší koniec povrazu totiž v pokazenom vzťahu dvoch dospelých ľudí vždy ťahá ten, ktorý vychováva dieťa. Časom sa vždy potvrdí, že absencia jedného z rodičov pri výchove ťaží nielen dieťa, ale aj rodiča, ktorý sa k nemu z rôznych príčin nechce hlásiť. Až neskôr sa ukáže, čo takáto situácia zaseje do rodinných vzťahov a ako zostanú navždy choré. Dospelého človeka ctí zodpovednosť. Úteky od nej nie sú ani hrdinstvom a ani chytráctvom. V živote je to zariadené tak, že chyby, ktoré narobil, ho skôr či neskôr aj tak dobehnú.
