Písmo:A^-|A⁺00

Posledné prípady s túlavými psami, z ktorých jeden dokonca zaútočil, sa objavili vo Valči a na Bystričke. Vo Valči voľne pobehujúci pes ohrozoval dieťa idúce do školy. Našťastie mu neublížil, dostatočne ho však vystrašil. Po upozornení v rozhlase, že po Valči sa pohybuje cudzí pes, sa zviera vytratilo. Aj na Bystričke sa po uliciach túlajú psy pomerne často. Jeden z nich napadol mladé dievča a pohrýzol ho. Starosta Kamil Beláň uviedol, že išlo o veľkého psa, ktorý majiteľovi často utekal. Za agresívneho psa dal starosta chovateľovi pokutu, no tým sa vraj problém nevyrieši. „Túlajúce psy sú celoslovenský problém, žiaľ legislatíva ho dostatočne nerieši. Našou povinnosťou je zistiť, kto je majiteľom psa a pokutovať ho. Ale naháňajte po dedine zúrivého psa a zisťujte, či má známku alebo nie. Určite by nám pomohol útulok, my však na jeho zriadenie peniaze nemáme,“ tvrdí starosta. Robím pre Martin, nie pre Turiec! Často sa však ukáže, že túlavý pes v dedine majiteľa nemá. Keď starosta v obecnom rozhlase upozorní občanov, žiaden sa k zvieraťu nehlási. Na Bystričke je ale celkom bežné, že sa po uliciach pohybujú aj chlpatí cudzinci. „Vždy keď v meste vyrubia nové poplatky za psov, majitelia ich zavedú do chotára blízkej Bystričky a ujdú, aby sa ich zbavili. Čo mám s takými psami robiť?“ pýta sa starosta. Jedinou záchranou je odchytávač psov Vladimír Hatara z martinského útulku. Ten však tvrdí, že naháňať zvieratá po dedinách už nestíha. „Pracujem pre martinský útulok a ten bol zriadený pre mesto Martin, nie pre okolie. O psy sa má starať samospráva sama,“ rozhorčuje sa Vladimír Hatara, ktorý však nedokáže byť celkom ľahostajný. Už ôsmy rok pracuje aj pre ružomberské občianske združenie Centrum nájdených zvierat, v rámci ktorého rieši akútne prípady v celom Turci. Ak mu zavolajú z dedín, že im po uliciach pobehuje nebezpečný a cudzí pes, odchytáva ich vo voľnom čase. Na túto prácu je však sám a niekedy sa nevie zastaviť. „Týždenne mi volajú kvôli odchytu aj desať či pätnásťkrát. Z môjho teritória – Martina mávam z týchto podnetov len polovicu,“ opísal situáciu. V meste majú so psami väčší poriadok Nárast voľne sa pohybujúcich psov spôsobil podľa Vladimíra Hataru aj nátlak zo strany ochrancov zvierat. „Kedysi boli psy uviazané na reťazi. Dnes to už nie je možné, čo je síce na jednej strane pozitívne, ale na druhej strane si mnohé nájdu dieru v plote a ujdú. Nesmú sa topiť ani novonarodené šteniatka. Namiesto toho si ich majitelia nechajú a keď vyrastú a nevedia si s nimi poradiť, radšej ich vypustia v cudzej dedine,“ vymenoval dôvody Vladimír Hatara. Premnoženosť domácich strážcov je vraj cítiť predovšetkým na dedinách. „V Martine sme si majiteľov domácich zvierat vychovali. Mesto má najväčší počet vykastrovaných mačiek a psov na Slovensku,“ tvrdí správca útulku. Karanténu by mal mať každý región Vladimír Hatara si myslí, že problémy s túlavými psami by sa znížili, keby sa do tejto veci zaangažoval štát. Otvorenie útulkov by podľa neho nemalo ostávať na dobrej vôli a financiách mesta. Preto útulky v niektorých mestách úplne absentujú. „Štát by mal v každom regióne zriadiť karaténnu stanicu, ktorá bude pre občanov stále tak v pohotovosti ako požiarnici či zdravotnícka pomoc,“ uvažuje. Tento návrh spolu s kolegami z brandže prediskutovali aj s ministrami pôdohospodárstva. Zatiaľ to však nenašlo u žiadneho z nich odozvu. „Považujú to za okrajovú záležitosť. Musíme si počkať na chvíľu, keď nejaký pes pohryzie niektorého významného politika. Až vtedy sa veci určite pohnú dopredu,“ myslí si martinský odchytávač psov.

Článok pokračuje pod video reklamou