Alexander, Eugen a Ladislav Kordovci, vychovaní v úcte k zásadám demokracie a humanizmu, a nemohli ostať ľahostajní pri zavádzaní praktík totalitného Slovenského štátu. Alexander, veliteľ vojenskej pracovnej jednotky Židov na Kežmarskom zámku, urobil všetko pre záchranu svojich „vojakov“ a okrem toho aj pre záchranu poľských utečencov, ktorí utekali na Balkán. Podobne i čatár ašpirant Eugen Korda na hraniciach Slovenska a protektorátu – odkiaľ utekali najmä českí dôstojníci. Sieť, do ktorej bol Eugen zapojený, bola prezradená a musel aj sám emigrovať.
Všetci sa „stretli“ v SNP
Alexander Korda pokračoval v odbojovej činnosti v radoch ilegálnej skupiny Victoire a neskôr aj so svojou manželkou Elenou zohrali významnú úlohu v prípravách SNP. V bojoch major Korda velil obrane južného úseku povstaleckej obrannej línie. Eugen Korda bojoval v radoch československej zahraničnej armády už vo Francúzsku, pôsobil v Anglicku a po vylodení bojoval na území Francúzska, Nemecka a Čiech. Domov sa vrátil v hodnosti kapitána. Ladislav Korda v radoch partizánskej jednotky bojoval pri obrane Turca a ani nie 22-ročný zahynul pri Strečne. Bratia boli vyznamenaní československými a zahraničnými vyznamenaniami.
Rodina zajedno
Kniha sleduje aj ich osudy po ukončení 2. svetovej vojny. Eugen Korda demobilizoval. Pracoval ako redaktor a parlamentný spravodajca denníka Čas, orgánu Demokratickej strany. Svojimi článkami a pôsobením v predvolebnom zápase významným spôsobom pomohol k víťazstvu tejto strany vo voľbách roku 1946. V tomto zápase neostali bokom ani ostatní príslušníci rodiny. Alexander Korda zastával významné veliteľské funkcie v armáde. Sestry bratov sa vydali – Elena za inžiniera Hampla (staviteľ tunelov na Strečne), Ružena za inžiniera architekta Eugena Kramára a Gabriela za inžiniera architekta Kleina. Aj títo muži sa vyznamenali svojou odbornou stavebnou činnosťou. Najmä Eugen Kramár sa výrazne zapísal do dejín slovenského staviteľstva.
Obvinení zo špionáže a z vlastizrady
Po februárovom prevrate v roku 1948 komunisti zlikvidovali denník Čas a redakciu rozohnali. Eugen Korda len ťažko našiel nové zamestnanie. Mladší príslušníci rodiny, napríklad súrodenci Hamplovci, boli vyhodení zo stredných škôl, plukovníka Eugena Kordu v máji 1949 zatkli v Mladej Boleslavi, kde bol zástupcom veliteľa vojenskej akadémie. Nasledujúceho roka zatkli aj jeho manželku Elenu. Ďalších členov rodiny zaistili 19. novembra 1950: do väzenia sa dostali Eugen Korda, Eugen Kramár a jeho manželka Ruženka, inžinier Klein a jeho manželka... Boli obvinení zo špionáže a z vlastizrady. Mužov väčšinou odsúdili na prísne tresty. Poníženie a utrpenie, ktoré vo väzniciach prekonávali, sa len ťažko dajú opísať. Plukovníka Kordu umučili... Vedeli by sme si predstaviť pocity jeho matky, ktorá so svojou dcérou stála nad mŕtvym telom vo väznici a žiadala aspoň o dôstojný pohreb? Vieme si predstaviť starosti a strasti tých žien z rodiny, ktoré ostali na slobode a museli sa postarať o deti (Ivan, Cyril a Zinka Kramárovci, Alexander Korda, Dagmar Kleinová), aby sa nedostali na prevychovanie do komunistických ústavov?
Splácanie dlhov
Keď ich prepustili z väzenia, Ružena Kramárová pracovala ako sústružníčka na zmeny a starala sa o deti. Ani tí, ktorí boli po amnestiách v roku 1960 prepustení, to nemali ľahké. Nájsť zamestnanie a obživu pre rodiny, bolo pre „kriminálnikov“ veľmi ťažké. Až po páde komunistického režimu bolo možné hovoriť o historických zásluhách príslušníkov rodín Kordovcov, Kramárovcov, Kleinovcov... Možno táto publikácia napraví dlh spoločnosti voči významným osobnostiam slovenského národa.
Interesantná publikácia Za slnkom slobody formou literatúry faktu, využitím zaznamenaných spomienok, doteraz uverejnených materiálov a archívnych dokumentov prináša ucelený a objektívny obraz histórie spomínaných rodín z Turca. Má 150 strán a fotografickú prílohu. Ak na ňu natrafíte, prelistujte si ju. Jej posolstvo je výrečné.
(RR)
