MARTIN. Ostatky Žofie Bosniakovej po tom ako ju aj s rakvou 1. apríla v Tepličke nad Váhom podpálil duševne chorý muž, zveril do rúk špecialistovi žilinský biskupský úrad. Hlavný oddorník ministerstva zdravotníctva pre súdne lekárstvo František Novomeský, ktorý je zároveň prednostom Ústavu súdneho lekárstva a medicínych expertíz JLF UK v Martine, a odborný asistent František Štuller vyčlenili ostatky jej kostry od popola šiat a rakvy.
Jej kosti sa rozpadávajú
Nad takmer 400-ročnou dámou strávili niekoľko hodín, prácu však ešte neskončili. Kosti už majú izolované približne z 80 percent, v ďalších krokoch bude potrebné ich identifikovať, opísať a zoradiť do približne pôvodnej stavby kostry zomretej a uložiť do novej rakvy. „Budeme s nimi musieť narábať s maximálnou opatrnosťou, aby sme ich zachovali aspoň v takomto stave a nenarušili ich ešte viac. Kosti sú nesmierne krehké, rozpadnuté na množstvo úlomkov. Jednak boli pri požiari vystavené vysokej teplote, a jednak sú už príliš staré. Čaká nás eše mnoho hodín veľmi náročnej práce,“ vysvetlil F. Novomeský.
Chcú sa čo najviac priblížiť k originálu
Z ostatkov Žofie Bosniakovej po spálení ostalo iba pár kilogramov krehkých kostí. Niektoré chýbajú, mnohé sú nekompletné. F. Novomeský so svojím kolegom je rozhodnutý vykonať špičkový expertízny výkon. „Zložíme kostrové zvyšky zomretej tak, aby sme sa čo najviac priblížili k originálu a mohli ju dôstojne pochovať,“ tvrdí.
Zatiaľ ich najstarší prípad
Telesné ostatky grófky Žofie Bosniakovej sú zatiaľ najstaršie, aké F. Novomeský s F. Šullerom skúmali. Doposiaľ expertízne skúmali kostrové zvyšky tela blahoslavenej sestry Zdenky Schelingovej, F. Štulerovi sa mravčou prácou podarilo prinavrátiť ľudskú tvár niekoľkým vojakom z 2. svetovej vojny z náhodne nájdených zvyškov ich kostier. „Rekonštrukcia kostry Žofie Bosniakovej je tak ako celá forenzná antropológia síce veľmi zdĺhavá práca, ale súčasne aj vzrušujúci súboj medzi horizontom vekov, trpezlivosťou a anatomickými vedomosťami,“ tvrdí profesor.
Svätica Žofia
Žofia Bosniaková (1609 - 1644) bola dcérou kapitána hradov v Šuranoch, Nových Zámkoch a vo Fiľakove. Jej krása i múdrosť vraj boli chýrne, no nápadníkov odmietala. Sotva 17-ročná sa vydala za staršieho muža, po jeho smrti sa vydala za Františka Vešeléniho, ktorý pred Turkami ochránil Šuriansky zámok. Spoločne žili na Strečianskom hrade, kde mu porodila dvoch synov. Žofiu Bosniakovú v okolí nazývali sväticou, pomáhala chudobným, zriadila im nemocnicu a upäla sa k viere, zrejme pre neveru manžela. Vešeléni sa zaľúbil do Márie Séčiovej, známej ako Muránska Venuša, s ktorou sa po Žofiinej smrti oženil.
Známe je Vešeléniho sprisahanie voči cisárovi, ktoré s paňou Muránskeho hradu snoval v hostinci v Turčianskych Tepliciach. Na jeho mieste teraz stoja kúpele.
Vystavovali ju takmer 200 rokov
Po štyridsiatich rokoch objavili Žofiino telo v strečianskej krypte celkom neporušené. Pramene sa rozchádzajú v tom, kto jej rakvu našiel. Podľa jedného to boli Tökölyho vojaci, ktorí nebohej odťali prst s prsteňom a jej rakvu hodili do vápna. Keď ju odtiaľ vytiahli, vraj stmavla. Jej telo skúmali v roku 1843 a bolo vraj pružné, akoby zomrela len nedávno. Lekár, ktorý ju prezeral, sa nazdával, že krypta s vápenatou pôdou vplyv na zachovanie tela nemohla mať. V krypte boli pochované aj ďalšie telá z mladšieho obdobia, všetky mŕtvoly však spráchniveli. Neskôr jej v Tepličke nad Váhom dali postaviť kaplnku, kde zachované telo Žofie Bosniakovej mohla verejnosť obdivovať od roku 1729 až do osudného 1. apríla tohto roku.
MIROSLAVA DÍREROVÁ
