ozgových blán. Nemocnica tvrdí, že záchranári mu hospitalizáciu ponúkli a nepochybili.
„Manžel nikdy nebol chorý a odrazu je mŕtvy,“ narieka Eva Blahová z Belej-Dulíc. Hoci prešiel od jeho smrti viac ako jeden mesiac, stále sa s tým nevie zmieriť. A stále má pocit, že mohol ešte žiť, keby ho vraj záchranná služba odviezla do nemocnice.
Neznesiteľná bolesť a vracanie krvou
Jozef Blaho k lekárovi často nechodil, lebo choroby ho obchádzali. Občas ho trápila len krčná chrbtica. V stredu 11. marca večer sa objavili prvé ťažkosti. Bolesti hlavy, hnačke a zvracaniu však nikto nepripisoval nijaký význam.
Na druhý deň sa cítil opäť dobre, no v piatok sa neznesiteľné bolesti hlavy vrátili. „Vraj akoby mu behalo v očiach tisíce chrobáčikov, už si myslel, že tú bolesť nevydrží,“ spomenula si na ponosy svojho manžela z piatka trinásteho Eva Blahová. Navyše mu klesol tlak 60 na 50 a zvracal krv...
Vtedy sa už o Jozefa začala rodina vážne obávať. Zavolali záchranku. Lekár ich upokojil, že bolesti vyvierajú z krčnej chrbtice a nie je vraj dôvod brať ho do nemocnice. Pacientovi dal injekciu od bolesti a odporučil mu piť veľa vody, aby si upravil krvný tlak.
Liečili ho brufenom
V sobotu sa k boľavej hlave pridružil aj chrbát, ruky a nohy, otec rodiny odrazu videl všetko rozmazane. Eva sa na utrpenie svojho manžela nemohla pozerať a zavolala záchranku. Prišla však pohotovostná služba s dvomi ošetrovateľmi a bez lekára. „Ostali sme prekvapení, keď nám na operačnom v Žiline povedali, že k takýmto príznakom nám pošlú pohotovostnú službu. Záchranári preberali stav pána Blahu s primárkou martinskej záchranky cez telefón, čítali jej správu predošlého záchranného tímu a okamžite sa priklonili k ich diagnóze – bolesti súvisiace s krčnou chrbticou,“ opísal priateľ pacientovej dcéry Martin Vrzala. Odporučili mu brufen od bolesti a piť viac vody, no do nemocnice ho nevzali, hoci ich vraj o to prosil.
Nevládal ani chodiť
V nedeľu sa Jozef ledva postavil na nohy. Pár krokov urobil len vďaka barlám. Manželka Eva už záchranku nevolala, obrátila sa na známu z nemocnice, ktorá vybavila jeho príjem. „Lúčili sme sa s ním so slovami, aby sa nebál, už bude dobre. On si však nerobil starosti o seba, ale o mňa, lebo len pár dní predtým ma operovali,“ spomenula si na posledné minúty manžela, ktoré strávil doma.
Umrel za pár hodín
Po vyšetrení ho hospitalizovali na pľúcnom so silným zápalom pľúc. Keď ho tam navštívila manželka, takmer ho nespoznala. „Ležal tam s nepríčetným pohľadom, telo a tvár mal pokrčené od nesmiernych bolestí. Počula som len jeho hlasné stonanie. Prihovárala som sa mu, ale už ma nespoznával, len ku mne vystieral ruky,“ opísala náhlu zmenu svojho manžela. Lekári ho po dvoch hodinách previezli na infekčné, kde mu našli ďalšiu diagnózu – silný zápal mozgových blán z nezistených príčin. Rodinu poslali domov, náhle zmeny im budú vraj hlásiť. O pár hodín lekári Blahovcom oznámili, že manžel a otec dvoch dcér pred chvíľou skonal.
Meningitída sa vtedy ešte určiť nedala
Hovorkyňa MFN Katarína Kapustová tvrdí, že oba tímy záchranárov postupovali pri ošetrení celkom štandardne a nepochybili. „Vzhľadom na to, že pacient mal veľmi nešpecifické príznaky, v tomto prípade lekár záchrannej služby meningitídu diagnostikovať nemohol a jeho postup bol správny. U pána Blaha nediagnostikovalo meningitídu ani CT mozgu. Táto choroba sa u neho naplno rozvinula a dala diagnostikovať až v štádiu, keď ho už žiaľ nebolo možné zachrániť,“ uviedla.
Dôsledné vyšetrenie v nemocnici odmietol sám
Záchranná služba podľa nej nemôže hospitalizovať na žiadosť pacienta. Nečakané a doposiaľ nevyskytujúce sa problémy, aké postihli aj Jozefa Blahu, na to dôvodom sú. Lekár mu vraj ponúkol aj dôsledné vyšetrenie zdravotného stavu v nemocnici, odmietol ho však s odôvodnením, že sa musí starať o manželku, ktorá je po operácii. „Pán Blaho sám pri plnom vedomí opakovane odmietol vyšetrenie v MFN. Záchranná služba urobila pre Jozefa Blahu všetko, čo mohla,“ prízvukuje hovorkyňa.
Pri výbere záchranky došlo k nedorozumeniu
Katarína Kapustová vysvetlila, že MFN má v rámci Zdravotnej záchrannej služby (ZZS) dve zložky. Rýchlu zdravotnú pomoc (RZP), pri ktorej je vysielaný tím kvalifikovaných záchranárov bez lekára, a Rýchlu lekársku pomoc (RLP), kde je v záchranárskom tíme aj lekár. O type posádky, ktorá ide na zásah, rozhoduje operátorka na Krajskom operačnom stredisku Zdravotnej záchrannej služby v Žiline. Tá však pri Jozefovi Blahovi chybu neurobila, pravdepodobne došlo k nedorozumeniu. „Stav pacienta posúdila ako vhodný na výjazd lekárskej služby prvej pomoci. Tento tím by prišiel aj s lekárom. Lenže príbuzní trvali na vyslaní tímu zdravotnej záchrannej služby, preto tam poslala kvalifikovaných záchranárov MFN, čo je štandardný postup,“ vysvetlila.
Rodina chce dať prípad prešetriť
Rodina ostala po oficiálnom stanovisku nemocnice prekvapená. Jozefovi vraj žiaden z tímu ani raz nenavrhol vyšetrenie, hoci to očakávali. Nedorozumenie okolo záchranky ich pobúrilo. „Kto sa má v tom vyznať? Chcel som záchranku, lebo sa mi úplne prirodzene spája aj s lekárom. Netušil som, že sú dve zložky a práve záchranka je len s kvalifikovanými záchranármi. Myslím, že toto každý nevie a len to zbytočne mýli. A v tom strese, keď vedľa vás niekto stená od bolesti, nad tým ani nemáte kedy rozmýšľať,“ krúti hlavou Martin Vrzala.
Príbuzní zosnulého zvažujú podať žiadosť na prešetrenie postupu záchranárov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. „Nie je možné, aby prišla záchranka dvakrát k tomu istému pacientovi, ktorému sa navyše rapídne zhoršil stav. Myslím, že nemali podceniť jeho ponosy. Sám sa poznal najlepšie a ak ho celý život netrápili žiadne bolesti, asi tušil, že sa niečo vážne deje,“ myslí si rodina.
⋌MIROSLAVA DÍREROVÁ
O ZÁPALE MOZGOVÝCH BLÁN
O chorobe sme hovorili s MUDr. Dušanom Krkoškom, CSc., primárom Infekčnej kliniky MFN.
Ako sa prejavuje zápal mozgových blán?
Vo všeobecnosti sa meningitida prejavuje súborom tzv. meningeálnych príznakov – najčastejšie je to stuhnutie šije s nemožnosťou dotiahnuť bradu na prsia, bolesť hlavy, zvracanie. Podobné meningálne príznaky však môžu mať aj inú príčinu, čo musí posúdiť ošetrujúci lekár.
Čo vyvoláva túto chorobu?
Rôzne mikroorganizmy, ak sa z nejakého dôvodu dostanú do krvi a najčastejšie sa týmto spôsobom prenesie infekcia do mozgových blán. Meningitídy môžu byť nehnisavé, ktoré spôsobujú vírusy, a hnisavé, ktoré vyvolávajú baktérie.
Aká je úspešnosť liečenia? V akých prípadoch na ňu postihnutý zomiera?
Výsledok liečby závisí od viacerých faktorov, najmä od druhu vyvolávateľa, včasnosti stanovenia diagnózy, stavu imunity pacienta, sprievodných ochorení. Existujú ľahké priebehy zápalu mozgových blán, ktoré ustúpia aj bez liečby (napr. niektoré vírusové zápaly), väčšina prípadov si však vyžaduje intenzívnu a komplexnú liečbu, hlavne antiinfekčnú (antibiotiká, virostatiká), protiedémovú (proti opuchu mozgu), protišokovú.
Pacient na túto chorobu môže zomrieť do 24 hodín od jej vzniku, a to aj napriek dostupnej lekárskej starostlivosti. Po vyliečení niektorých ťažkých zápalov môžu ostať vážne trvalé následky – neurologické, mentálne postihnutie, hluchota. Jednako, štatisticky sa však väčšina pacientov sa vylieči a nemá žiadne trvalé následky.
Je ľahké túto chorobu odhaliť aj bez špeciálneho vyšetrenia?
Definitívnu diagnózu potvrdí alebo vylúči vyšetrenie mozgovo-miechovej tekutiny, ktorá sa získava lumbálnou punkciou.
(MD)
