ými kvetmi. Jeho listy, najmä po rozpučení medzi prstami, vydávajú príjemnú aromatickú vôňu pripomínajúcu mätu.
Zber
Zádušník kvitne od konca apríla do septembra. Po odkvitnutí sa plazí po zemi a je veľmi nenápadný. Jeho listy pripomínajú srdiečka, na okrajoch sú zúbky končiace zaoblením a u plaziacej sa rastliny sú vždy dva listy oproti sebe. Kvitnúca vňať sa zbiera medzi 14 – 16. hodinou, ale treba ju odstrihnúť, aby sme nevytrhávali aj korienky. Zdá sa, že po odkvitnutí je účinok rastliny silnejší. Plaziacu rastlinu môžeme často nájsť aj pod snehom, ak nie je zamrznutá a ak vieme, kde rastie. Vňať sušíme v tenkých vrstvách tak, aby sme ju nemuseli obracať (tým by unikali aromatické látky). Keďže sa v lekárňach nepredáva, sme odkázaní len na vlastný zber.
Účinky
Ako už naznačuje samotný názov zádušník brečtanový používame hlavne pri pľúcnych chorobách, ako je astma, zápal priedušiek a pľúc, pri ich rozdutí (emfyzém), pri vykašliavaní krvi a pri pľúcnej tuberkulóze (pri TBC len ako podporná liečba!). Zádušník má protizápalový účinok na sliznice, takže sa odporúča aj pri zápale močových ciest, hlavne močového mechúra, pri katare žalúdka a čriev. Čistí pečeň a ozdravuje ju, a tak zlepšuje trávenie a látkovú premenu, čím prispieva k očiste vnútorného prostredia tela. Pri dlhodobom používaní rozpúšťa močový piesok, močové kamene, ale aj žlčové kamene. Tlmí bolesti, pretože uvoľňuje kŕče hladkých svalov zažívacieho traktu a močových ciest. Odporúča sa aj pri zastavení močenia. Je vhodný pri chudokrvnosti, ale iba ako podporný prostriedok. Silnejší odvar zo zádušníka sa používa na omývanie rán, ekzémov, vredov a kožných vyrážok, pretože má dezinfekčný účinok.
Použitie
Nálev pripravíme z čerstvého alebo sušeného zádušníka. Jednu polievkovú lyžicu jemne pokrájanej čerstvej zádušníkovej vňate prelejeme 2 dl vriacej vody, pod pokrievkou necháme postáť pol hodiny, ocedíme,
ochutíme včelím medom. Pijeme trikrát denne jednu šálku. Na kŕčové žily odporúčame zádušníkový olej: plnú hrsť najemno na-krájanej čerstvej zádušníkovej vňate dáme do štvrť litra kvalitného stolového oleja. Občas premiešame. Necháme postáť celú noc, ráno ocedíme a použijeme na masírovanie zapálených žíl. POZOR! Nesmú sa masírovať žily postihnuté trombózou, teda tie, ktoré sú v niektorom mieste zatvrdnuté, hrozí uvoľnenie zrazenej krvi! Tá sa môže dostať do srdca alebo do mozgu a spôsobiť infarkt. Pri žltačke sa k zádušníku pridáva aj palina a z tejto zmesi sa pripravuje čaj alebo nálev. Ak chceme liečiť hnisavé rany, ekzémy a vredy, urobíme si čaj alebo nálev zo zmesi zádušníka a alchemilky. Kožu omývame, kúpeme alebo robíme obklady.
Zádušník ako korenie
Zádušník môžeme používať aj ako korenie – obohacuje a ochucuje šaláty, je vítaným zdrojom vitamínov a minerálov. Bylinka sa využívala v kuchyni od staroveku. Je aromatická a má mierne horkastú chuť. Má veľkú výhodu – dá sa nájsť takmer všade. Mladé listy sa v niektorých krajinách bežne pridávajú do polievok a šalátov.
Čerstvú bylinu používame ako „zelené korenie“ všade tam, kde zvykneme dávať petržlenovú vňať – do polievok, praženice, slaných plniek, bylinkového masla, tvarohu, omeliet. Sušený zádušník môžeme pridať do zmesi bylinkového korenia. V Anglicku sa v 16. storočí zádušník pridával ako prísada pri príprave piva. Svatava Žáková
