MARTIN. S blížiacim sa záverom školského roku nie je žiadnou zvláštnosťou stretnúť v metropole Turca skupiny žiakov aj so svojimi učiteľmi.
„S deťmi sme navštívili už veľa miest a bolo by hriechom, keby sme Martin obišli. Do Turca sme však neprišli iba na výlet, ale aj na literárnu exkurziu. Boli sme v Slovenskom národnom literárnom múzeu, teraz sme na Memorandovom námestí a plánujeme ísť ešte aj na Národný cintorín,“ povedala nám Mária Hanešová, pedagogička z osemročného gymnázia V. B. Nedožerského v Prievidzi.
Učiteľky slovenčiny sme sa spýtali, ako deti takéto exkurzie vnímajú a či ich dokážu zaujať. „Určite to všetkých nechytí, ale medzi mojimi žiakmi sa nájdu aj takí, ktorí k tejto oblasti majú blízko,“ odpovedala s úsmevom.
Ôsmak Denis sa vôbec netajil tým, že viac ako exkurzia sa mu pozdávalo najmä to, že sa „ulial“ zo školy. „Martin sa mi ale páči, považujem ho za pekné mesto.“
Jeho spolužiačku Emu zaujala prehliadka v prvej budove Matice slovenskej, no tešila sa aj na Národný cintorín. „V múzeu ma upútalo rozprávanie o tom, ako sa v dávnej minulosti písali knihy. Čo sa týka Národného cintorína, približne viem, aké osobnosti sú tam pochované. O viacerých sme sa učili v škole. Je fajn, že si aj takýmto spôsobom na vlastnej oči prezriem to, čo sa dočítam v knihách. V Martine nie som po prvýkrát, mesto je príjemné, ľúbi sa mi. Určite by som sem prišla aj súkromne, napríklad s kamarátkami.“ ⋌ (KP)
