Konštruktívny krídelník Marek Uram sa stal novou posilou MHC Martin. Odchovanec Mikulášskeho hokeja prichádza do Turca zo Slovana Bratislava na dva roky.
Po skončení minulosezónnej štvrťfinálovej série play off ste si s Martinčanmi podávali ruky ako súperi. Tušili ste, že v novom ročníku budete na ľad nastupovať už ako spoluhráči?
- Pravdupovediac v tom momente ma to ani vo sne nenapadlo. Bol som hráčom Slovana, mňa aj celý tím čakali ťažké semifinálové zápasy. Až po sezóne bolo treba rozmýšľať, čo bude ďalej. Veci sa nakoniec vyvinuli tak, že ma osud zavial do Turca.
V akom období sa začali rodiť prvé náznaky spolupráce medzi MHC Martin a Marekom Uramom?
- S pánom Zigom sme boli v kontakte už pomerne dlhý čas. Máme spolu výborné vzťahy a tie sú vždy dobrým základom pre ďalšiu spoluprácu. Viem, že v Martine sa hokej uberá správnym smerom a na jeho čele pracujú ľudia, ktorí sú zárukou ďalšieho napredovania. Preto som rád, že moja kariéra bude pokračovať práve v Martine.
Hráči vášho formátu mávajú spravidla viacero ponúk. Aj vy ste sa museli pred príchodom do Turca dlho rozhodovať?
- Záujem o moje služby prejavili viaceré kluby. Po mojom odchode z Bratislavy som však chcel zakotviť niekde v blízkosti môjho rodného mesta, ktorým je Liptovský Mikuláš. Žije tam moja dcérka Nicol, s ktorou sme sa v poslednom čase vídali veľmi málo. Teraz by som to chcel aspoň čiastočne napraviť. Aj preto bol Martin pre mňa dobrým riešením.
Práve Liptovský Mikuláš sa najčastejšie skloňoval v súvislosti z vaším novým pôsobiskom. Prečo ste nakoniec uprednostnili ponuku martinských funkcionárov?
- Chcel by som v hokeji ešte niečo dosiahnuť a v mojom materskom klube majú v tejto sezóne skromnejšie ciele. Myslím si, že v Martine by sme mohli bojovať o pozície v prvej polovici extraligovej tabuľky a následne príjemne prekvapiť v play off. Vo veľkej miere zavážil aj rozhovor s mojím kamarátom Petrom Klepáčom, s ktorým som pred rokmi začínal v prípravke.
Prezraďte nám svoju osobnú ambíciu, s ktorou prichádzate do nového pôsobiska?
- S minulou sezónou neboli v Martine úplne spokojní, ale veľmi dobre si pamäťam, aký hokej predvádzal tím z Turca pred dvomi rokmi. Na štadióne vládla elektrizujúca atmosféra a všetci súperi nastupovali na ľad s malou dušičkou. Na tunajšie publikum sa už teraz teším. V prvom rade sa však budem snažiť čo najrýchlejšie zapadnúť do kolektívu. Bolo by fajn, keby sa mužstvu znovu podarilo v dobrom slova zmysle poriadne poblázniť celú martinskú hokejovú komunitu.
