SLOVANY. U Kamienov na začiatku dediny sa ocitnete akoby na starootcovskom statku, aký poznáme zo starých kníh. Plný dvor kačiek, v pozadí sa ozýva bučanie kravy, mlieko od nej nesú v pohári najstaršej obyvateľke - čerstvej deväťdesiatdeviatničke Anne, hlave rodiny, ktorá to má doma ešte stále všetko pod palcom. „Mlieko pijú od malička, musia mať každý deň čerstvé a domáce," zaoniká jej po starom vnučka Anna Brnová (39).
Mama jej vybrala iného
Starenka takmer nepočuje, len čo-to vyčíta z pier. O sluch prišla pri narodení staršieho syna Júliusa, ktorého porodila doma. „Mali ťažký pôrod, pomáhali im s kliešťami. Keby ich neoperovali v Prahe, ohluchli by hneď. Takto aspoň ako tak počuli, len teraz je to horšie," rozpráva za ňu dcéra Anna Brnová (68), jej jediné dieťa, ktoré sa o ňu stará s manželom i dcérou. Oslávenkyňa vraj mala veľmi ťažký život. Tvrdo pracovala na družstve i doma na gazdovstve, v roku 1963 pochovala syna, predtým manžela, druhýkrát sa už nevydala. „Joj, ja som mala dobrého muža," reaguje, keď pochopí, o kom hovoríme. „Mama mi ho bránili, lebo mi vybrali iného. Aj ma zbili pre to, ale ja som neposlúchla. Ale nakoniec to bol najlepší zať na svete," zasmeje sa nahlas starenka.
Nemci im z vďaky zachránili dom
U Kamienov je stále veselo. Najstaršiu obyvateľku príde kde - kto navštíviť, najviac sa teší zo štyroch vnúčat a dvoch pravnúčat. S tým najmladším - 5-ročnou Luckou - oslavuje spoločne narodeniny. Pravnučka však prišla na svet o štyri dni neskôr. Svoju rodinu stále potrebuje vídať. „Ak moja druhá dcéra dlho nepríde, hneď sa pýtajú, kde je," povie dcéra Anna.
Aj v minulosti bolo u Kamienov stále plno. Lenže prvý dom v dedine býval zaujímavý aj pre Nemcov. Raz vošli do domu a pýtali slaninu. Anna Kamienová rezolútne povedala nie, manžel radšej súhlasil. Napokon fašistom zo zásob dali a dobre urobili. „Podmínovali pred naším domom most, výbuch nám narušil statiku, zo strechy nám popadal šindeľ. Mohli sme ale skončiť horšie. Vraj sme mali vyletieť do vzduchu aj my, ale Nemec, ktorému sme dali slaninu, na poslednú chvíľu nálož pri našom dome zneškodnil," chytila sa za hlavu dcéra, ktorá ako párročné dieťa zažila aj návštevu rumunskej armády. Tí sa u nich prestravovali a upiekli si chlieb.
Vychovala dcére deti
Babička bola ešte do svojich 85 rokov činorodá. Vychovala všetky štyri vnúčatá, dcéra sa mohla smelo vrátiť do práce už štyri mesiace po pôrode. Starká doma navarila, nachovala statok, pokopala v záhrade a chodila obriadiť i kostol, lebo s manželom boli kostolníci. Po jeho smrti to robila sama, takže bola zrejme jedinou kostolníčkou - ženou v Turci. Pred piatimi rokmi nešťastne spadla a odvtedy nevládze chodiť. Na vozíčku ju však rodina vozí do dediny a ona sa pri každom dome zastaví. „Má vynikajúcu pamäť, keď potrebujem identifikovať zo starých fotiek ľudí, vždy idem za ňou," pochváli ju starostka Elena Jackulíková.
Potrebuje tlmočníčku
Rada si prečíta noviny, často sa modlí pri modlitebnej knižke, no o politiku záujem nemá. Pozerá aj televíziu, ale vždy musí mať pri sebe tlmočníka. „Mnohokrát si vedia z deja veľa domyslieť, ale keď dávajú zahraničný film, mávnu rukou a povedia: Jááááj, to nie sú naši. Vtedy nevedia čítať z pier, tak im tlmočíme," zasmeje sa vnučka, ktorá na svoju starkú prezradila, že má veľmi rada sladké. Ale štamprlík, ktorý každý storočný považuje za recept dlhovekosti, vraj nemusí. „Oni skôr to mlieko, preto sú taká zdravá," myslí si.
Tri generácie s menom Anna - Anna Kamienová (99) s dcérou Annou Brnovou (68), vnučkou Annou Brnovou (39) (vľavo) a starostkou Elenou Jackulíkovou (celkom vpravo).
S manželom a synom - oboch pochovala takmer pred 50 rokmi, ostala je len dcéra.
