Vlkolínec patrí medzi slovenské rarity. Kým drevené chalúpky v skanzenoch sú prázdne, tu časť dreveníc obýva takmer tridsiatka obyvateľov. Ak by ste však medzi nimi hľadali len Vlkolínčanov so striebristými vlasmi, ostali by ste prekvapení. Aby dedina ostala čo najdlhšie „živá", bývajú tu najmä mladé či staršie rodiny s deťmi.
Dominantou podhorskej obce je drevená dvojpodlažná zvonica z roku 1770, zrubová rumpálová studňa a murovaný kostol z konca 19. storočia. V dedine nájdete múzeum kultúry bývania vo Vlkolínci, Vlkolínec na obrazoch, expozíciu venovanú rodákovi a kňazovi Pavlovi Horskému.
K príjemnej atmosfére dediny patrí vôňa grilovaného mäsa, chuť dobrého piva či chleba s masťou a cibuľou. Z Vlkolínca vedie turistická trasa na vrch Sidorovo, Malinô Brdo, Smrekovicu či Šiprúň.
Vlkolínec je súčasťou Ružomberka, prístup k nemu je po ceste pre peších či motorizovaných návštevníkov. Autobus hore pod vrch Sidorovo prichádza len trikrát za deň, po asfaltke sa dá dostať autom alebo vám domáci v Ružomberku či v Bielom Potoku, ktorý je najbližšie k Vlkolíncu, ukážu skratky cez horu.
