Obaja boli študentmi. Evžen Karvaš (nar. 1922) študoval v Bratislave za lekára, o dva roky starší Vladimír Blahovec (nar. 1920) v hlavnom meste zas za právnika. Prvý do Povstania vstúpil Vladimír ešte pred jeho vypuknutím, trošku neskôr aj jeho moravský kamarát z Hodonína. Za slobodu však bojovali krátko. Padli v boji dva týždne po vypuknutí Povstania.
Študenti slobody
Mladí muži sa angažovali proti fašizmu už na škole dávno pred vypuknutím Povstania. Evžen hneď po príchode na Slovensko v roku 1941 udržiaval spojenie s ilegálnym protifašistickým odbojom v protektoráte a pomáhal utečencom v prechodoch z Čiech a Moravy. Za to sa však ten istý rok dostal do väzenia. O tri roky sa za mrežami ocitol i Vladimír, keď sa angažoval v protifašistickom odboji hnutia bratislavských vysokoškolákov. Obaja narukovali do oddielu Suvorov 1. československej brigády M. R. Štefánika, ktorý bojoval pri Strečne a Vrútkach.
Prisnil sa mu syn
V tom čase vyhľadal v Topoľčanoch Ján Blahovec Eugena Karvaša st. Povedal mu, že ich synovia spolu bojujú a sľúbili si, že ak sa niečo dozvedia, dajú si vedieť. Ani netušili, že sa to stane tak skoro. Už v októbri Eugen Karvaš st. dostal správu, že pri Vrútkach padol jeho syn. Našiel ho v spoločnom hrobe s Aurelom Kališom z Liptovského Mikuláša, vybavil jeho exhumáciu a plánoval jeho telo odviezť domov na Moravu. V noci sa mu však prisnil zvláštny sen. V ňom mu syn povedal, aby ho nechal vo Vrútkach. A tak i urobil.
Neuniesol kamarátovu smrť
Obaja kamaráti padli v boji na lúke, ktorej majiteľom je Alexander Lamoš. Tam sa nachádza i pamätník zobrazujúci objímajúcich sa dvoch mužov. V takejto polohe totiž dvojicu našli. Čo sa stalo o 13. h 14. septembra 1944, vyslovil neskôr veliteľ oboch hrdinov Alojz Ritošík. Blahovec bol vraj postrelený a pri ustupovaní do hory ho vlastným telom kryl jeho kamarát Karvaš. Neopustil ho ani vtedy, keď mu dotĺklo srdce. Keď vraj Karvaš vystrelil posledný náboj, nevzdal sa, ale rozlomil ampulku s jedom, ktorú mal pri sebe. Pohľad na mŕtveho kamaráta a hrôzu bojov nezniesol...
Vrútočania si hrdinov uctili
Po vojne obom hrdinom udelili tituly MUDr. a JUDr. In memorian, v roku 2004 im udelilo mesto Vrútky Cenu mesta Vrútky in memoriam, Slovenská národná rada im udelila Rád Slovenského národného povstania in memoriam a Vrútočania si po nich pomenovali aj pôvodnú Hlbokú ulicu. Odvtedy nesie názov Ulica Karvaša Blahovca. Posmrtne vyšla i kniha intímnej lyriky Evžena Karvaša Vteřiny mého ticha, ktorú vydal jeho otec za pomoci Zväzu slovenských partizánov vo Vrútkach.
